Starec a život

Kráčal som cez najširšie polia a terigal sa skrz bezhraničné pralesy. Prebrodil som tisíce riek od najdlhšieho Nílu až po suché rieky afriky. Oceány mi boli tiež silným súperom.
Nohy sa mi borili do horúcich pieskov Sahary, smrtonostnej Gobi ba aj polopúšte Kalahari. Cestou som stretol milióny rôznych ľudí. Jeden za druhým míňal moju osobu na ceste za...
Peniazmi? Nie, tie som nikdy nepotreboval.
Láskou? Moja jediná láska bola cestovanie. Ale kam? Aký som mal cieľ?
Hej, spomínam si. Celý ten čas som hľadal jediné a to zmysel.
Zmysel života.
Len si teraz neviem vybaviť či som ho nakoniec našiel alebo nie.
Moje nohy prešli desiatky tisíc míľ. Pamätajú si to, veď mi to v mojej starobe dávajú poriadne pocítiť. Čo z toho, keď moja hlava si už nepamätá zážitky a poznatky z celoživotnej výpravy. O rok, ak dožijem, si už možno nebudem pamatať, že som vôbec niekde bol.
Bojím sa, že som svoj zmysel života našiel a následne aj zabudol.

Možno je to tak lepšie.
Lepšie pre mňa, že si nepamätám.
Že celý svoj život som premárnil hľadaním.
Hľadaním pomyselného cieľa.

Mhhm... Spmínam si...
(starý muž sa rozplakal)
Našiel som ho...