Za mrtvej noci

Pamätáš , boli sme tak krásni

a brehy obmývalo vlažne lethé

žili sme z letných , hviezdnych básní

poznali sme pramene nevinnostou nevyvreté

poznali sme mrazivé živé rána

v nich krehli naše biele ruže

kým prišla pani naša , bez pozvania

letá začali byť chladnejšie a zimy tuhšie

psy začali mat výraz zlovestný

jeseň strácala na zmyselnosti

dieta zhýrale sa utekalo obesiť

bez boha a bez radosti

túlali sme sa temným lesom

slepota v očiach tmavé diery

a po tele rany hnisavé , prečo

sme takto zablúdili

chlapček môj , či sme mali málo viery?

Z kolísky sa skáče priamo do hrobu

niet východiska v našom svete

nie je slnko a nádej visí na šibenici , pohromu

do našich duší , už nie je nič čo si dopovieme

zomrelo detstvo , zomreli brehy

zomreli sny po ktorých by neštekol ani pes

abscesy na žile , nad okom stehy

pred nami veľký , čierny les.