Orgazmus z tvojích vykrikov

Nenávidím ťa. A toľko nepekných vecí ti prajem, že občas sa sama nad sebou zastavím a pýtam sa, či som zdravá. Najväčšou zbraňou a slabinou zároveň je rozum a svedomie. Tieto dve veci ťa chránia pred osudom, ktorý by som ti  pripravila. Keby neboli a zmizli by aj tie zbytky morálky, čo vo mne ostali, zanikli, tak na povrch by sa dostal oheň, čo denno-denne v sebe musím dusiť.

         Občas si pripadám ako hračka v rukách dieťaťa. Raz bozky z každej strany, inokedy bitky a trestanie. A ja s tým nemôžem nič spraviť. Aspoň zatiaľ. Všetko, čo vypľuvnete  z úst a tiež to, čo sa dostane von pomocou očí, to všetko so mnou reaguje. Svedomie hrdzavie a čoraz častejšie vynecháva.

         Boj sa toho dňa, keď anjelskú tvár vystrieda tá menej videná a zaručí ti, že zlo, ktoré si doposiaľ prežil nie je ani zlomok z toho, z čoho ja sa ti budem snažiť ukázať čo najväčšiu časť. Ukážem ti, ako sa posúvajú hranice. Zažiješ aké to je preklínať vlastné narodenie a popritom so slzami v očiach a úsmevom spomínať na všetko prijemné, čo vlastne boli úlety od reálneho sveta. Zdalo sa ti, že Boh si občas na teba nespomenul? Garantujem, že potom nebude vedieť ani tvoje meno. Veď načo aj, keď to bude zbytočné. Môžeš sa skryť, utekať, plakať, prosiť. Tie slzy z teba budem zlízavať ešte za živa a tvoj plač a krik bude len násobiť stavy, podobné orgazmu.

      V podstate by ste mi mal byť vďační. Dovolím vám nazrieť do môjho vnútra, do mojej duše a nasýtiť sa všetkých pocitov, ktorými som bola kŕmená denne. Toto všetko vám umožním. Som humánna a naproste ľudská. Inak by som Vám to nedovolila. Keďže chápem vaše obmedzené myslenie, potlesk nečakám. Stačí mi vaše volanie a preklínanie do tmy či nepochopené pohľady.

       Začal si si spytovať svedomie, či náhodou aj ty nie si na zozname? Múdre ale neskoré rozhodnutie. Sľubujem, že na nikoho nezabudnem. A môžete len ľutovať, že ste sa neriadili starým porekadlom : Dva krát meraj a raz strihaj. Vždy, keď ste ma urážali, bili, pľuvali na mňa a ničili mi život, mali ste rátať aj s možnosťou, čo ak ten človek aj niečo cíti a ty si to ľudské v ňom zabil a tým z neho spravil psychopata s jedinou túžbou, jediným cieľom...

      Môžeš len dúfať, že nemáš strach z uzatvorených priestorov, kde niet východisko a máš dosť sily pozerať sa na to, ako sa všetko okolo teba rúca, presne ako dominové kocky. Tieto však nebudú mať koniec. Koniec hľadaj jedine v smrti. Tým by si ma však nepotešil, a to nechceš, však ?