Kvílenie v uliciach

ako ma môžeš ľúbiť
keď ja si ani nepamätám tvoje meno?

inštinktívne dýchať
a pokúšať sa nezaľúbiť
necítiš zimu ani smrad
nikoho nemáš rád
a najmenej seba
automaty na kondómy na záchodoch
a ohlušujúce svetlá
v tenkom nátere
na stenách prázdnych budov
tvár v dyme
z vyžobranej cigarety
a tak pribehnem
a päť minút sa na teba usmievam
potom zase zmiznem v uliciach
a žobrem cigarety
"za rakovinu neďakuj"
vraví svätý somrák
a ja odpovedám
"tak oukej"

toto mesto ma uveznilo
v pokusoch o samovraždu
v nezmyselných drogových orgiach
v nekonečných pokusoch o útek
a v hraní na hrdinu
v návratoch domov za svitania
a prebúdzaní na poludnie
v suchotách a v smrade
a v nenávisti
k mestu
ktoré ma stále vezní

západ slnka je lepší
než jeho ďalší zrod
keď si z nás opäť robí srandu
alkoholickí priatelia
nikotínové vízie lásky
v opare pobláznenia z noci
dlhá cesta domov
a raňajky neisté

vysušené chlpy sveta
v elektrickom objatí
plameňov z nebies
ranná námraza na drôtoch nad krajinou
cesta plná aut
kúsky asfaltu na pneumatikách
a chemický smrad všetkých okolo

ako naozaj vyzeráš?
na čo naozaj myslíš?
daj mi pokoj
lebo sa mi hnusíš
najviac sa mi páčiš
keď odchádzaš
(občas mám fakt chuť pobozkať chalana)
buď len ďalšie prázdno
v mojom živote