Písmák Haiku 24/1
Na okně křižákpomalu saje mouchuvenku je bouřka
Za oknem bouřkav ruce pohár vínatančí flamenco
Tančí a zpívá- dávno nemá dvacetstará cikánka.
Tak to cítím
Smysly slábnou
chybí rezonance
psal jste ošílenství
já cítím
Tri haiku o zrkadlení
Zrkadlí pohľad
- hladina jazera
nedozernej hĺbky
Ticho pred búrkou
Vzdialení
Zanechávaš svoje stopy
vždy iné v pocitoch
keď sa (ne)vraciaš
(nikdy ťa asi nedočítam)
Tri haiku z mrazivej zimy
Spln – vyje pes
v snehovej víchrici
nevidno tiene
Ľadové kryhy
Tri haiku z "môjho" mesta
Je osamelý
- básnik z kameňa
na rušnom námestí
Hlasitý smiech
Veľkí odchádzajú často celkom ticho
Vkaždém člověku je samozřejmě přítomen život ve svých bytostných intencích: vkaždém je kus touhy po vlastní lidské důstojnosti, mravní integritě, svobodě zkušenosti bytí, transcendenci „světa jsoucen“; každý ale zároveň vě větší nebo menší míře je schopen smířit se s „životem ve lži“, každý se nějak propadá do profánního zvěcnění aúčelovosti, vkaždém, je kousek ochoty rozpustit se vanonymním davu apohodlně sním téct řečištěm pseudoživota.
Václav Havel: Moc bezmocných, Archy, Praha 1990, str. 17
Nočná tuláčka
Túlam sa
bezcieľne nocou
po dávno prečítaných
stránkach.
Bez väzieb
Mocne vťahuje
do svojich hĺbok
poddajnú prázdnotu
pokušiteľka zvrátenosť.
Tri haiku o nenaplnenej láske
Po noci ostalo
lôžko neodostlané
- slávik spieva
Nastavila dlaň
Dve haiku o nádeji
Padá prvý sneh
v predstavách rozkvitá
stará čerešňa
Si tak ďaleko
Tri silvestrovské haiku
Cvengot pohárov
- pripíjame času
veriac na osud
xxx
Dve haiku dnešnej noci
Zvečerilo sa
svetlo vtvojom okne
zastrel hustý dážď.
ooo
Nič nie je zakázané
Pod kožou
mravčenie
zabudnutých pocitov
hoci som chcela vzdorovať
Bezbrehosť
Svitá do drobného dažďa
do krehkých spomienok
prebudených ešte za tmy
/ raz znich možno spíšem Knihu zázrakov /.
Oheň ako oheň
Vychutnávam pohodu nedeľného popoludnia
celkom inú – bez tanca
bez slaných hodín flamenca
/ešte stále je to viac osoli ako okrvi/.
Čierne krídla
Niekedy
/presne tak ako teraz/
mám chuť obliecť si čierne krídla
aletieť.
Na špičke jazyka med
Polnoc už dávno preklopila včerajší deň na dnešný. Za oknom tancujú stromy svetrom zlovestný tanec. Divoko vyvádzajú akoby sa vysmievali mojej samote.
Netušia, že je to všetko celkom inak.
Zostaň
Na hladine noci ticho sa kolíšu čajové lístky
akvety jazmínu.
Máčam si pery
vomamnej vôni diaľok
Vietor - variácie na štyri ročné obdobia
Mrazivý vietor
vonia pomarančmi
v pohároch punč.
ooo
Ne/zasnežené etudy
Začalo snežiť
- teplé farby zeme
zakrýva biela.
ooo
Vzpomínky na chuť eskyma
Vzpomínám
na léta plná smíchu
na nohy spuštěné volně nad jezem
/létaly kolem nich modré vážky/
Ohnivé bakchanálie
Opojená vínom
vypustím dnes večer
démonov ohňa.
Vydám sa napospas
Chýbaš mi, múza
Už vidím len jej tieň
- ozvenu vzdialených krokov sotva počuť.
Múza sa mi obrátila chrbtom
unavená dotykmi
Prší mi do duše
Studené kvapky
usedavo
stekajú pod kožu.
Napĺňajú
Jedno haiku keď už nie si
oooZostala vôňapár vlasov na vankúšia prázdna posteľ. ooo.
Pustím ťa dnu
Otváram
dušu dokorán.
Vetrám vjej zákutiach
a pochybnosti
Tri dušičkové haiku
Lúče kahancov
kĺžu po malom hrobe.
Doma je mĺkvo.
ooo
Nehybná
Všade je tma
dnes nehorí oheň
a steny ostali bez tieňov.
Počúvam trúbku
Tri haiku o dnešnej hmle
Stíchol šum lístia.
Biela hmla pohltila
stromy za oknom.
***
Možno
Viem, že večer tajne
pozeráš cez oblok
ako po jednom zhasínam svetlá.
Ako sa dotýkam svojich tajomstiev
Fénix
Malátna dažďom a vôňou zrelých hrušiek
čakám na súmrak
na šelest tvojich krídiel.
Rozdúchaš uhlíky.
Na polceste
Vystupuješ
zo svojich slov.
Už nemizneš
spríchodom noci.
Rozsypané obrazy
Našla si ma
ukrytú vneistote
slov.
Vspleti otázok
Dotkni sa ma
Stačí ak sa ma dotkneš slovom
hoc aj nevyrieknutným.
Pod kožu mi vchádzajú
tvoje vety
Nespanie
Plná otázok
bez odpovedí
atúžob bez dotykov
maľujem do tmy
Dve haiku po búrke
Ustala búrka
vŕby tíško ševelia
nad mútnou riekou.
ooo
Premeny
Pretekáš mi pomedzi prsty.
Zapĺňaš špáry studených dlaždíc,
na ktorých si chladím bosé nohy.
Unikáš mi vmyšlienkach.
Spútaná
Ako zlatá rybka
obnažená pohľadom cudzích očí
márne hľadám úkryt
vpriestore bez kútov.
Dážď
Do dlanízbieram kvapky,
zpavučín kvetov.
Dážď zmiešaný
svlahou rosy.
Slepé slová
Slová oslepli. Ich oči sú zrazu celkom prázdne. Nedá sa vnich čítať.
Nedá sa cez ne nahliadnuť ktajomstvám myšlienok.
Tri haiku po nočnom daždi
Lupene kvetov
zdobia posledné kvapky
nočného dažďa
***
Slaná bolesť
Kúpem sa vsmútku,
ktorý bezodne
vyteká zo slaného žriedla
mojich hĺbok.
Dve haiku z čerešňového sadu
Vnočnej búrke
sa rozpršal na bielo
čerešňový sad.
***
Dotyky dnešného rána
Zobudil ma. Vietor. Nemohla som odolať jeho volaniu, ktoré sa ozývalo spoza okna. Nástojčivé volanie.
Chlad
Bojím sa tvojich slov
menia sa vokamihu vyrieknutia na tieň.
Na ten vlhký sivý plášť,
ktorým zastieraš čas
Samota
Sedím tu dnes večer sama.
Dom je ponorený do tmy. Svieti len moja stolová lampa amonitor počítača. Ani som si nepustila svoju obľúbenú trúbku, ktorú tak rada počúvam počas večerov ako je ten dnešný.
Minulo sa ticho
Vraj minulo sa ticho.
To, ktoré som tak milovalaabez ktorého život pre mňa nebol životom.
Čoteraz.
Vhlave ako by mi dookola hrala
Na úpätí vekov - villanella
Na úpätí vekov som zahalená modrouspomaľujem ranné kroky a preciťujem bytie mysľou jemnou.
Pod vrstvami spraše - oblých tvarov čierna venuša - spala dlhé roky. Na úpätí vekov som zahalená modrou.
Totemy zvierat boli vierou silnou, že úspechv lovebude trvať naveky.
Som ako voda
Nemožno ma chytiť auväzniť vdlaniach. Pretečiem pomedzi prsty. Aj tých pár kvapiek, ktoré Ti vdlani ostanú keď do mňa načrieš, po chvíli márne hľadáš.
Plávajúc po hladine dotýkaš sa ma len zľahka.
Zimné variácie
Začalo snežiť
pomaly už nevidieť
stopy tvojich nôh.
***
Dúha
Prší aja ťa čakám.
Nastavujem svoje dlane
priezračným kvapkám.
Studený vietor vanie
Horúčava - variácie na jednu tému
Je spaľujúco
jazyk sa zľahka kĺže
po slaných perách
ooo
Zeleno-modrá villanella
Dnes inšpiroval si ma zrána
hravosťou svojich slov asmiechom si ma prebudil
aja obliekla som si šat blázna.
Zelená amodrá je pre bláznov vraj dobrá od pradávna
Villanella o tom, že som zelená
Hľadám v Tvojich slovách zmyselvraj zelená som, ako voda. Som voda, obmývajúca Ti myseľ.
Píšeš mi denne krátke listy
už sú ich stovky ažiaden taký istý.
Ja hľadám vTvojich slovách zmysel.
Báseň o túžbe
Dnes chcem byť malá.
Oblečiem si bodkované šaty
(boli presne také,
ako na obrázku zfilmu).
Variácie pre deti
Cukrová vata
a lietajúce slony.
Počuť smiech detí
***
Báseň o skoro neodolateľnej chuti
Buď dnes večer chillibudem Tvoja penneuvarená v slanej vode.
Pôjdem v daždi do záhradypre zelené oregánookúpem sa v suchom víne.
Prídi tedaolivami z južných sadovzjemním chute dnešnej noci.
Neodoláš.
Báseň o strachu
Chceš spútať moju dušu
do okov zhrdze.
Zamknúť môj úsmev
medzi štyri steny
Báseň pre modrookého priateľa
Báseň pre námesačníka
Stihli sme len máloTy byť v tom až po očija necítiť kameň,ale plameň. Na okamžik vtiahol si ma k sebemedzi vône diaľok. Dotknúť sa tak peramiv sladkej horkej penešumu siedmych moríhorím. .