Nachádzam iba to, čo som nikdy nájsť nechcel...

Veril som, že niečo ako láska aj skutočne existuje. Mal som 18. Bolo to naivné, ale milé. Teraz keď mám 31 na krku a rozum dobehol roky viem, že láska síce existuje, ale city sa časom menia. Nie som sklamaný, ale ubitý. Dával som do vzťahov všetko a možno príliš málo. To musia posúdiť iní, aký som bol vo vzťahu. Určite nie bez chýb, aj tie ma robia nedokonalým. Veď som iba človek. A dokonalý môže byť iba...

Niečo som stratil a čosi som získal...do strát a nálezov už nechodím. Čo je raz rozbité, nedá sa spojiť a vždy tam budú trhliny. Nestretávam sa so svojimi ex, nie preto, žeby mi boli ukradnuté, ale práve preto, lebo som ich skutočne miloval a istým spôsobom mi na nich bude záležať až dokonca života...vždy ma "mykne" keď ich uvidím...

Zatiaľ iba hľadám...nachádzam a strácam...začarovaný kruh, ktorý raz chcem pretrhnúť...