Hviezdy ktoré majú svoj dátum spotreby

Zastavte sa. Kráčal som po kopci smerom k periférií. Uvidel som malý záblesk nádeje na temnej oblohe. No nezastavil som sa. Kráčal som ďalej. Bola to hviezda, z tisícky iných. Bola však žiarivejšia, tuším to bola polárka. Ani ona nezastavila. Išla ďalej v smere svojho osudu. Došiel som na kopec a potichu si sadol na trávu, zapol som si hudbu. Sedel som, no hviezda stále kráčala. Neuvedomil som si jej krásu, ani jej trvácnosť. Hudba hrala hlučne no krátko. Pomaly skonala a s ňou takmer i hviezda. Vtom som sa obzrel! Bola ďalej a pomaly slabla, svitalo. Zastala a spadla na zem, priamo s mojím pohľadom. Hladil som jej ducha. Bolo to svetlo nádeje, no tá vyhasla, mohol som si niečo želať! „Želám si ďalšie bdelé svetielka.“ skríkol som než úplne zanikla. A hľa! Boli na nebi, no taktiež rýchlo zanikali, nemali takú krásu, jas a trvácnosť. Spadli na zem. „Pozri tam“ kričali deti v okolí domov držiac prskavky a svetelné rakety. „Pusti ešte jednu!“ skríklo dievčatko. A tak pomaly zanikal ohňostroj, ktorý sa nikdy nestal hviezdou.