Záchodový sonet

To je ono Tip

"Záchodový sonet sa začína ťažko, pretože na ľahko neviem rým." Famózní začátek... :-) *

tak poezie navečer to nejspíše není, ale také se tak ani nesnaží tvářit, ale jde o vtipné a vázaným veršem dobře zvládnuté vyjádření momentální "nasranosti", navíc s dobže využitou metaforou, řekl bych jakási autopsychoterapeutická akce.

Vk: „Predstava, že báseň stopujem sa mi však stále nepozdáva. Kto okrem pár veršotepcov pred básňou očakáva jednu z troch stôp?“ Pred básňou nie, ale po prvých slovách prvého verša už áno (aj keď nevie, že to čo číta je napr. trochej), a po prvom verši očakáva, že ostatné budú štruktúrované podobne. Prvý verš udáva metrický impulz, ten by mal byť jasný a v ďalšom verši by nemal byť zrušený. Ešte: verše môžu byť rytmicky pestré aj v rámci pevného metra. Inak znie verš „ľavá, pravá, seno, slama“, inak „neobhospodarujeme“ a inak „sen, čo bol a náhle zmizol“, pritom z hľadiska metriky sú to rovnocenné štvorstopové trocheje. Tá verzia pre gurmánov je naozaj rytmicky zdisciplinovaná, ale moje výhrady k obsahu zostali. Ale hodnotil by som to ako lepší pokus.

Toto by bola verzia pre gurmánov? Záchodový sonet začne príliš ťažko, lebo k slovu ľahko neviem rým. Ťažký ľahkým rýmom neverí, je ich veľa ako poetických splaškov. Moje dnešné hovno bude veľmi riedke, lebo na hustejšie nemám síl. V slučke misy som sa obesil, rozotieram svoju báseň po omietke. A čo teraz? Keď som vytretý? Vysral som sa. Na to. Na všetko. Omietka mi beží v ústrety, za trieskania hnedých podpätkov splachujem sa, nech je čisto (pokus č. 10 300).

Zaujímavé, rozdiel medzi Záchodový sonet sa začína ťažko a Záchodový sonet sa mi píše ťažko je pre teba dôležitý a pre mňa bezvýznamný - asi máme v ušiach iné kladivká. Predstava, že báseň stopujem sa mi však stále nepozdáva. Kto okrem pár veršotepcov pred básňou očakáva jednu z troch stôp? Rytmus pri čítaní je tiež skôr intuitívny. Ale dík, že si sa mi povenoval.

Vk: Intuitívne rytmizovanie môže byť funkčné v rámci astrofického voľného alebo voľného občasne rýmovaného verša, ale v klasicky strihaných strofách s nejakou tradičnou rýmovou schémou to väčšinou nefunguje a v deväťdesiatich deviatich prípadoch zo sto to prezrádza začiatočnícke tápanie. „Záchodový sonet sa začína ťažko,“ Xxxx Xx x Xxx Xx Áno tomuto veršu môžeš vnútiť trochejské frázovanie, ale len za cenu veľmi neprirodzeného „sazačína“ na artikulovanie ktorého, a zvlášť v prvom verši, nie je motivácia (ako mám vedieť, že mám čítať trochej?). V trocheji proste prízvuk viacslabičného slova nesmie vyjsť na párnu pozíciu od začiatku verša, a tu je ono „za-“ ôsme v poradí, to robí šarapatu. Áno, je to jedna posraná slabika, ale na kľúčovom mieste, tam, kde sa rozhoduje o tom, či bude verš trochejský alebo bude mať podobu trochej-trochej-daktyl-daktyl-trochej. Záchodový sonet sa mi píše ťažko Xxxx Xx x x Xx Xx V takejto obmene sú všetky párne pozície neprízvučné, pričom na nepárnych prízvuk môže a nemusí byť — a máš čistý trochej. Ona „istá dávka nepravidelnosti“, ktorú spomínaš, je žiadúca, aby verš neznel príliš strojovo, ale nesmie byť taká, že zruší metrum. A ako je to s mojimi veršami... No predovšetkým nie tak, ako si naznačil :), ale takto: Hmkám si melódiu pre jazzové combo, Xx x Xxxx X xxx Xx v ktorom hrám po večeroch na bastrombón, X x X X xxx X xxx Teda: prízvuky sú na predložkách, a nie sú na slovách, s ktorými sa viažu. To platí, ak po predložke nasleduje jedno-, dvoj-, alebo trojslabičné slovo. Inak sú tie moje verše jambické. Pre jamb platí rytmické minimum: prízvuk, a hlavne prízvuk viacslabičného slova, nesmie vyjsť na nepárnu pozíciu od začiatku verša (teda presne naopak ako v trocheji), pričom prvá pozícia má z tohto pravidla výnimku a môže byť obsadená prízvukom (iba v ortodoxne ponímanonom jambe by mala byť neprízvučná). Raz som teda aj ja porušil pravidlo: slovo „hrám“ je prízvučné a je na nepárnej, tretej pozícii. No pri jednoslabičnom slove to nejako zvlášť neprekáža, ak po ňom na ťažkej dobe, v jambe na párnej pozícii, nasleduje prízvuk.

dajakbol: O stopách, samozrejme, viem, v podstate ich náročky ignorujem, lebo sa nechcem až tak viazať. Mne tá báseň pri čítaní jednoducho nedrhne aj napriek divokému rozloženiu a rýmovaniu pseudodaktylu s trochejom. S tým rozhodnutím pred básňou nesúhlasím, skôr si myslím, že ono "intuitívne" rytmizovanie, čo spomínaš, môže byť funkčné. Ak si všimneš: „Záchodový sonet sa začína ťažko,“ Xxxx Xx x Xxx Xx je vlastne onen "šesťstopový trochej, opäť dobre urobený" s istou dávkou nepravidelnosti - ak dáme prízvuk aj na tretiu slabiku (tak sme sa to učili), ostane nám vlastne len nepravidelné "sa začína", ktoré podľa mňa zhruba rytmicky zodpovedá "poetických". Takže by sa dalo hovoriť o akomsi viazaní "nahrubo". Ako je to potom s tvojmi veršami? Hmkám si melódiu pre jazzové combo, Xx x Xxxx x Xxx Xx v ktorom hrám po večeroch na bastrombón, Xx X x Xxx x Xxx Díky za podnetnú reakciu!

p,s, jen nevim, kam s ´pokusem 10 300´---jako "na velkou"?...)

mne text nevadi.......a nevidim "tady" nakou velkou snahu, ba krec "abych byl vyjimecnej"...proste napsal, ze se vysral, no...a dobre....navic poeticky "zabalil" na tu hruzu slusne...: 1/2 tipu, at nezeru:D

Vk: No ono je to tak, že pri viazanom verši s intuitívnym rytmizovaním nevystačíš. Ten má svoje pravidlá, ale tá problematika je strašne nevďačná na vysvetľovanie a akýkoľvek pokus o výcuc o zredukovanie nejakých základov je informačne nedostatočný a mätúci (viď posledné Dotyky alebo rýmy.cz). Môžem Ti ukázať kde sú v texte rytmické kiksy, aj povedať prečo sú to kiksy, ale nedokážem Ti v jednom komentári vysvetliť, ako ich nerobiť, ako rytmizovať vedome a s istotou. „Záchodový sonet sa začína ťažko,“ Xxxx Xx x Xxx Xx Hneď v prvom verši rozvrhnutie prízvučných (X) a neprízvučných (x) slabík nezodpovedá žiadnému metru (opornému vzorcu), nie je v ňom vystopovateľná pravidelnosť v striedaní prízvučných a neprízvučných slabík; nie je to ani jamb ani trochej ani daktyl. A ono je to tak, že jedno z tých troch by to malo byť, ak má byť v našich končinách verš chápaný ako viazaný. „pretože na ľahko neviem rým.“ Xxx X xx Xx X Tento verš sa blíži daktylu, ale posledná slabika by nemala byť prízvučná. „Ťažký ľahkým rýmom neverí,“ Xx Xx Xx Xxx Toto je neúplný päťstopový trochejský verš, sám osebe dobre rytmicky urobený, ale bezradný v rytmicky „divokom“ prostredí. „je ich veľa ako poetických splaškov.“ X x Xx Xx Xxxx Xx Šesťstopový trochej, opäť dobre urobený, ale neladí s okolím, presnejšie okolie neladí s ním; a hlavne neladí s prvým veršom s ktorý ho spája rým. Takto by sa dalo pokračovať celou básňou, ale to, myslím, nemá význam. Musíš si uvedomiť, že PRED PRVÝM VERŠOM máš na výber: trochej, jamb alebo daktyl, toľko toľko alebo toľko (koľko chceš) slabičný; OD PRVÉHO VERŠA je Tvoj výber metra záväzný aj pre ostatné verše; počet slabík môžeš dodržiavať, môže pravidelne alternovať alebo môže kolísať (to chce trochu viac citu), ale vždy len v rámci zvoleného metra.

..rozmyslam - ake boli asi ostatne pokusy :) ..ale myslim, ze RedHot to zhodnotil velmi pravdivo.

Proti estetike žiaden dišputát, ale kde ti to rytmicky zadŕha? Pretože som sa snažil práve o to, aby to nezadŕhalo, keď už je to o hovne ;-)

Hmhm... nuž nepodarené to je, rytmicky zadŕhavé a esteticky kŕčovité, silené. Celkovo nešikovné. Snahe provokačne/zhadzovačne preľnúť kreatívne vzopätie s biologickou potrebou chýba ľahkosť a šmrnc... a cit pre formu, plytvá sa tu priestorom na lacné „prvonápady“; čosi sa tam mihne v druhej strofe, ale nestačí to. „Ťažký ľahkým rýmom neverí, je ich veľa ako poetických splaškov.“ To je jednak stará známa vec, jednak neoriginálne prirovnanie – takto premrhať dva verše, no!!! Vnímam to ako pokus vskutku na-nečisto.

...tak to je úplně vo hovně.