Zápas o poéziu

Tradičná slovenská básnická kombinatorika

prichádza do svetiel mesačných reflektorov

vidno na nej, že chce súpera zjesť ako broskyňu,

alebo mu aspoň krídlami zlomiť rebrá.

Ako mačka striehne na nič netušiacu korisť:

zasiahne ho rebríkom od starej mamy

a fúka mu do dlaní,

kým nezmizne ako padajúca hviezda.

Spodná pera sa mu roztrasie,

rozplače sa celkom potichu,

akoby vôbec nevedel ublížiť.

vs.

Ten, čo nevie písať a nazýva to alternatívou,

známy slovenský vrah a nekrofil,

o nej hovorí, že je piča,

označuje ju za hanbu slovenských spisovateľov,

chce národ zbaviť svojho večného nepriateľa,

chce sa dívať na to, ako umiera,
na jej tvár, keď sa postupne otrávi kyslíkom,

nenávisť si vychutnáva.

Strieľať po ľuďoch je fajn,

zakope ju pod korene brezy

do pôdy na záhrade jej otca.