Tie, ktoré sa vracajú

Po tieto dni mi na dvere klopú.
Jednu z nich naslepo vyber a zahoď.
Hneď krát desať, získaš ďalšiu kopu
podozrivo pekných náhod.

Evolúcia šťastia nemá pravidlá.
Preto sa pred ňou každý zamyká.
A žiadna možnosť nevyzerá zlá.
Nerozhodnosť sa rovná panika.

Čo ak zabitá je práve tá,
ktorá mala najkrajší potenciál?
Neskoro, čas po nás zametá
Na stenách zíva pavučina čiar.

Je to snáď mapa?
Príde cestou rada, kadiaľ bežať?
Alebo ťa drak spapá?
Aký je koniec, to mi prezraď.

Vraví sa, že kto ho videl,
musel sa rozlúčiť so všetkými.
Nevráti sa, kto tam raz príde.
A ja chcem zostať s nimi.