Detektív Onanium 6(Prípad pokračuje)

zločin nespí.

Do predajne som vliezol práve včas aby som zbadal  majiteľa, ako sa chystá niečo si šľahnúť.. 
Jebol som ho vtákom po prstoch.

„Nonono! Ničoho sa nedotýkať, toto je miesto činu. Budete užitočnejší ak pôjdete domov a odpočiniete si. Žena na vás čaká. Chce vám toho toľko povedať...“

„Vážne?“

„Skutočne. Napríklad, že je žena. Teraz vypadnite a nechajte ma pracovať.“

Neodchádzal.

Natiahol som si chirurgické rukavice, do rúk som vzal nôž a pomaly som sa k nemu blížil. Zatlačil som ho do kúta a on len nechápavo a vyľakane hľadel.

„Čo sa chystáte robiť s tým nožom? Prosím, nerobte mi nič!“

Dvihol ručičky na obranu ako dieťatko.

Usmial som sa.

„Robím si srandu. Bež za ženou.“

Bežal.
Celkom rýchlo.

O pol hodinu som mal všetko prezreté. Našiel som zopár chlpov, nejaké omáčky – syrovú, pesto a ayahuascu v pet fľaši. Všetko tu zrejme zanechal lupič. Lupič s podobizňou čierneho fľaku. Lupič, ktorý je lenivý na to, aby si zarobil skurvené prachy na žrádlo skurvenou prácou.

Nik iný ako Kocúr Dano.
Kocúr s megavtákom z mačacej ríše.

Kocúr, ktorý nemá nikdy dosť.

Dano už dlhšie vykrádal predajne s jedlom. Dano. Kocúr, ktorý má slabosť pre nahé ženy, dlhosrsté feny a tvrdý sex. Kocúr, ktorý pije nápoj Sunday Exx a pozerá na striptérky.

Starý známy špinavý zlodejský hajzel.

Hňeď som vedel, kde bude.

U špinavej fľundry.

-

 

Stál som pred vstupom do pajzlu a dýchal čerstvý vzduch zmiešaný s dymom, unikajúcim z cigarety ktorú som fajčil. Nenudil som sa, pretože som fajčil, no aj tak som ešte –pre istotu– počúval o čom sa bavia tri piraňky za rohom.

„Ja keď som minule bola na chate s Rudom tak ma tak prstoval, až ma začal bolieť chrbát, tak mu vravím, že ‚prestaň Rudo!‘ a on že ‚mám byť opatrnejší?‘ a ja že ‚nie, máš prestať!‘ a on že ‚a keď neprestanem?‘ a ja že ‚prestaneš, lebo pôjdem na políciu a poviem, že si ma znásilnil‘ a on že ‚na to si mala myslieť predtým než si podpísala čestné prehlásenie, že súhlasíš s tým, že si s tebou môžem robiť, čo sa mi zachce‘ a ja že ‚žiadne čestné prehlásenie som nepodpísala‘ a on že ‚ale áno podpísala, je pri tebe na stolíku‘ a vtedy som sa obzrela a ono tam fakt bolo. Cítila som sa taká zlomená... Musela som mu dovoliť ešte aj...“

PIF! PAF! Rafrafrafrafraf!!!!

V podniku sa strieľalo.

-

Asi o minútku bolo po streľbe.

Ešte chvíľu som stál von.

Potom som si odkašľal, upravil si kabát a vošiel som dovnútra.

---