šach mat/4.časť - záver

      Za dvadsaťšesť minút a šestoosem sekúnd som stál pred hlavnou bránou hradu. Vpálil som dovnútra aj na koni a vyrušil Mormora v dôležitom rozhodnutí. Jeho ruka visela nad šachovnicou, pripravená na šach mat, lenže sa zatriasla a omylom schytila súperovu figúrku.

- Tristo mŕtvych! Drozd. Čo tu robíš? Prečo si nešiel s ostatnými hľadať moju nastávajúcu? - zareval až prebudil Ovädára.

- Však som aj išiel, - zosadol som z koňa. – Vaša sestra je v bezpečí, - povedal som jeho súperovi.

Ten na mňa civel neprítomným pohľadom.

- Dostanete ju naspäť, keď dostanem, čo mi patrí! – pokračoval som.

Priblížil som sa ku šachovnici a dokončil som ťah.

- Šach mat! – vyhlásil som hrdo.

Ovädár sa rozosmial. Mormor vyskočil na nohy a zhodil šachovnicu aj s figúrkami na zem.

- Práve som prehral, drozd! – zaziapal na mňa.

- Nevolám sa Drozd, ale Vták.

- A nie je to to isté? Kde je moja nevesta? – zaziapal.

- Povedal som, že je v bezpečí.

- V tom prípade je po stávke, drahý priateľ, - oznámil Ovädár prekvapivo pokojne a potriasol súperovi ruku.

Asi ma niekto udrel mechom, ale nerozumel som, o čo ide.

Mormor otočil prsteňom a zem pod ním sa zľahla. Opäť som halucinoval. Pivo z hostinca účinkovalo. Nemohlo mať dve percentá.

- Nezabudni na odmenu, - zakričal Ovädár a mädlil si ruky.

- Zabijem ťa! – zaburácalo nad nami.

- Akú odmenu? – začudoval som sa.

- Kto vyhrá, dostane panstvo, moju sestru a truhlicu. Synak, vyhral si všetko. Gratulujem, - postavil sa a potriasol mi rukou.

- Kde je truhlica?

- Devätstodeväť krokov severne od hradu.

To isté povedala aj Anténa, napadlo mi.

- Poďme! – ťahal som ho preč.

- Musíme ísť najskôr na záchod, - hlesol.

- Teraz?- zamračil som sa.

- Rátanie začína tam.

- Nedbám.

Konečne sa dozviem, kam chodievajú vladári na toaletu. Táto otázka sa vyskytuje na prednáškach z histórie veľmi často. Samozrejme, kladú ju študenti. Nasledoval som ho do kadibúdky pred hradom. Prečo trpaslíci močili v kríkoch?

      Po dvoch hodinách a sedemstotridsiatom ôsmom korku sme sa dostali naspäť ku diere. Na moje počudovanie bola otvorená, ale prázdna.

- Anténa, kde si? – preľakol som sa.

Vtom preťal oblohu blesk akoby ma fotografovalo naraz dvesto paparazov.

- Vylágyi! – Ovädár padol na kolená.

Vtom som ju zbadal. Krčila sa za kríkom.

- Athéna, - zaznel Vylágyiho hlas tak hlasno ako z reproduktorov na Pohode festivale.

-Doprdele! – zakliala Anténa, načo sa čarodejník stratil.

Nikdy som si neuvedomil, aké užitočné niektoré slová môžu byť.

- Sestrička, si v poriadku? – Ovädár sa hodil sestre do náručia.

- Áno.

- Tento muž nás zachránil. Patrí mu kráľovstvo, truhlica zlata a ty, - oznámil.

Odrazu som sa cítil maximálne spokojný. Moje nadšenie však prerušil hurónsky smiech Vylágyiho a Mormora, ktorých podobizne zasvietili na oblohe v trojrozmernom obraze.

- Dofrasa! – zareval som heslo na plné hrdlo.

Odpovedalo mi ticho a tma.

- Poďte deti. Pripravíme svadbu. Budeme hodovať desať dní a nocí. Moja sestra je zachránená, - Ovädrár gestikuloval. Niečo na jeho radosti mi bolo podozrivé.

      Svadba na hrade bola dokonalá. Toľko škriatkov, liliputánov, elfov a vydriduchov som videl naposledy vo filme, ktorého názov mi za nič na svete neprišiel na rozum. Vždy sa mi všetky filmy plietli.

      Po hostine ma Athéna zaviedla do svojej komnaty, kde sa to všetko začalo. Nevedel som sa dočkať, kedy svoju ženu uvidím nahú. Najprv mi dovolila odňať závoj. Jej husté vlasy sa rozložili na vankúši. Pomohol som jej vyzliecť šaty, pomaly ako sa na udatného rytiera patrí. Napokon, nebol dôvod sa ponáhľať. Hrad stojí na mieste, ja mám zlato, ženu a slávu. Pri predstave, že si môžem kúpiť celý hostinec a všetko zázvorové pivo za jeden zlatý pandem, prešla mnou vlna vzrušenia. V truhlici bolo pätstotridsaťosem pandemov. Vyzliekol som Anténe korzet. Bozkami som schádzal nižšie, najprv na pupok, brucho, keď tu zrazu som zamrzol.

- Preboha! Ty nie si žena! – zvrieskol som zdesene.

- Preto ma Vylágyi ani Mormor a iní pred nimi nechceli,

- povedal môj milý nevinne. – Pokúsila som sa ti to povedať, ale nepočúval si ma.

Mormor hovoril niečo o stávke, svitlo mi. Čo ak sa stavil s Ovädárom o to, ktorý debil Anténu zachráni? A ten debil som bol ja!

 

---