Slnečnice
Na pravom oku mala kataraktu aafakiu. Druhé oko zostalo od narodenia slepé.
Od malička kreslila. Maľovanie bolo pre ňu duševná náplň.
šach mat/4.časť - záver
Za dvadsaťšesť minút ašestoosem sekúnd som stál pred hlavnou bránou hradu. Vpálil som dovnútra aj na koni avyrušil Mormora vdôležitom rozhodnutí. Jeho ruka visela nad šachovnicou, pripravená na šach mat, lenže sa zatriasla aomylom schytila súperovu figúrku.
- Tristo mŕtvych.
šach mat/3.časť
- Kde je tá truhlica. – otočil som sa dozadu.
- Na čistine, devätstodeväť krokov severne od hradu.
- To sa mi snáď zdá.
Šach mat/2.časť
Cesta na hrad sa zužovala ačo raz viac stúpala. Ozvalo sa som zavýjanie, očosi neskôr šuchot, ale ochvíľu ich nahradilo absolútne ticho, prerušované iba dupotom kopýt a môjho hlasu intonujúceho tretí takt menuetu číslo tri vtrojdobovom takte zopusu číslo sedemstotridsaťpäť od Graniera. Keby som nevypil malé pivo, mal by som strach, ale chuť aenergia zázvoru akvasiniek ma udržiavali stále vbdelom stave. Ani tie najväčšie príšery sa neodvážili nasledovať ma.
Šach mat/1.časť
Do hostinca ma priviedol slávny chýr o dvojpercentnom zázvorom pive. Na tento sladko horkastý energetický nápoj, ktorý vraj prebudí aj mŕtveho, som dostal tip od trpaslíka, Romera. Po štrnástich glgoch narástol odesať centimetrov. Kým nápoj dopil, stal sa najvyšším anajmocnejším tvorom v osade.
Návrat
- Pozri sa na to umývadlo. – skríkol na celú kúpeľňu. – Zase je plné tvojich vlasov.
- Môžu to byť aj tvoje vlasy.
Návrat
Manžel ju opäť vytočil. Nedokázala ho počúvať, ani sa na neho pozerať. Všetko na ňom ju iritovalo. Od zúrivosti udrela päsťou do steny a ucítila prudkú bolesť.
Správa
Neviem, ako dlho som tu zatvorený. Moja mŕtva existencia je čo raz živšia. Tma nado mnou vykonáva pomstu, hoci neviem za čo. Je noc, či deň.
básne
Tvárou v tvár
Zmyl si tvár,
kúpil novú:
čierno-bielu, potom farebnú,
Momentky
Lucia zamkne bránu, kľúče vloží do vrecka avykročí. Premýšľa, čo ju čaká. Naplno vdýchne teplý vzduch. Šliape po lístím zasypanom chodníku, až tu zrazu, stretne sa s prvým prekvapením dnešného dňa.
Koleda
„Nie, nechoď do toho domu. Už nikdy sa nevrátiš. “
Martin ignoroval vnútorný hlas. Nevidel dôvod, prečo by ho mal opäť počúval.
Cesta
Obliekol som si kabát a pozrel som sa na hodinky. Bolo po siedmej hodine ráno. Stihnem prísť do práce na čas. Odomkol som dvere.
Stretnutie
Potil som sa na celom tele. Leto bolo neznesiteľné. Bolo horúce ako roztavené peklo. Nepamätal som si, kedy naposledy bolo tak dusno.
Krysy
Lúč pouličnej lampy pred bytovkou dopadal na krátky výsek chodníka. Zvyšok sa skrýval vnočnej tme. Marek mlčky kráčal za Petrom. Chcel si vložiť kľúče do vrecka bundy, keď zrazu ucítil prudký náraz.
Otázka
- „Ten ujo, čo práve odišiel bol čudný. Videla si ho, mami. “
- „Koľkokrát ti to mám hovoriť, že nevidím. “
- „Ale mňa vidíš, však.
Zrkadlo
Zrkadlo
Ticho pochováva noc. Tmavá obloha priľahla mesto. Preniká prázdnom. Zavesené hviezdy sú jediným zdrojom svetla.