(ne)ružové okuliare

Prečo každá žena, ktorú v živote stretnem,

farbou pripomína, fádne kvety stepné,

nudné rámy okien, vyblednutú dúhu,

jednotvárne cesty, kde je koniec kruhu?
 

Prečo každá žena, ktorú pred sebou zbadám,

inú farbu nemá, zase raz tmavá,

bezfarebná, sivá, šedivá, oku nemilá,

vyblednutá, stará, nepekná......zrada!
 

Sú...
síce krásne, ZVIERAš sa z pudu

Sú

síce skvelé, vzpieraš sa osudu

Sú

síce ľstivé, podliehaš ich bludu

No sú

bezfarebné a bez farby aj budú -

Ako lode výletné, čo plavia sa v šere.

Ako samičky motýlie, uväznené v diere.

Ako ružové okuliare, čo stratili odtieň.

Ako farebné obrazy, ktoré čítaš po tme.

Ako všedné slová, ktoré NIKTO vymyslel.

Ako beztvaré tvary, ktoré nemajú zmysel.

Ako matné spomienky, ktoré sa zabudli.

Ako rozplynutý čas...hodiny čo ubudli.

 

ty jediná však stále...zostávaš farebnou

---