Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sePieseň o smutnom chlapcovim ktorý si kladie otázky,ktorým ani sám nerozumie
31. 01. 2002
0
0
669
Autor
Huygens
Smutné lístie,
na zem padá,
a on sám si ,
pod strom sadá.
Vietor veje, vtáčik spieva,
smutná pieseň už doznieva,
steblo trávy medzi zuby,
slnko s nocou uz sa snúbi.
Počuť, hukot vetra silnie,
a noc ako had sa vynie.
Už ho má vo svojej moci,
zhynie on tam bez pomoci.
No jedna malá hviezdička,
zasvietila z nebíčka.
Potom ďalšia klenbu zažína,
nie je to len vidina?
Nebo žiari , plné hviezd
a on hľadá odpoveď.
Už ju našiel , nie je sám,
letí až tam , ku hviezdam.
Ak to vyzera ako basnicka pre deti, tak potom som stastny , lebo len deti vidia veci, tak ako by mali byt...
Jo a este jedno som xcel., tie basne som pisal este na zakladke , odvtedy ani ciarka :)
Tak ako hovorí už môj predrečník (s krkolomným nickom) tiež mi to pripadá ako básnička pre deti...
- nový na Písmaku, že?
Taka pekna basnicka pre deti na dobru noc, ale celkom fajn, neviem, asi len nemam rad zdrobneniny v basnach, teda ked ich je tam moc.
go go go !