absurdné feérie - brutálne ľahostajná

Je krásna skorá jar.

Všetko pučí, teší sa a kvitne; slnko na nebeskej klenbe zvoláva krásny nový deň; no skoro háleluja.

Na námestí sa opäť, ako každý týždeň, zhromažďuje dav dôchodcov.

(Kde inde? Kostol zbúrali! Poslanec Teofil Kaplička si potreboval postaviť rodinnú vilku; a má si na to kupovať drahý materiál? Ale nebláznite, robili to generácie predkov, tak prečo nie teraz on?!)

Francúzske palice klopocú po rozbitej a nikdy neupratovanej dlažbe.

Starosta Anton Náfuka totiž po odsťahovaní sa do malebnej mestskej štvrte s golfovým ihriskom pre osemnásť jamiek, výhľadom na zalesnenú stráň a s dvadsaťpäťmetrovým bazénom, odkiaľ už skoro dva roky ani nevyliezol, aby sa vôbec pozrel, či ešte stojí mesto, ktoré mu dávno ani starosti nerobí, už dávno zrušil poplatky za mestské služby a tak ich nikto nevykonáva; navyše, veď i odpadky môžu byť bohatým zdrojom obživy a materiálu pre večne nevďačné obyvateľstvo.

Má byť nevďačný aj on?   

Papuče, jediná obuv, na ktorú ešte zbiehajúci sa seniori majú, miestami deravé, zadŕhajú do zvyškov rozbitých zubných protéz, ktoré tu ostali po minulotýždňovej omši.

Pán farár trochu popustil uzdu svojej fantázii a pri hrozbe sírou a ohňom to trochu prehnal so svetlenými efektmi.

Ale tak, prázdny zvonček je hanbou úspešného duchovného a tak musí trochu pridať na divadle, aby platili.

Platili!

Veď - treba postaviť kostol!

Či nie?

A že to potom uteká hlava nehlava, zub nezub, ba i nejaké to oko?

Zaujíma to niekoho?

Aspoň nemajú síl mu vyzváňať u dverí!

-

„Služobníctvo mi potom stále behá a sťažuje sa, že si v tom ruchu nemôžu plniť svoje povinnosti a minule mi kvôli tomu skoro utiekla Alenka. No jasné, ja viem, že som ju potom za desať dní vymenil za Jarmilku, ale to bola vtedy ešte čerstvá, dajná a no ... ako to povedať : Neohmataná?

***

Na križovatke vedúcej k miestnej stanici dnes zrazilo auto len tretieho chodca.

A to je už osem hodín ráno!

Pravda, hromada detských mŕtvoliek neodprataná po včerajšej kolízii školského výletu s Ferrari ministra školstva Adolfa Kriedu trochu blokuje premávku a tak sú dnes štatistiky trochu miernejšie, každopádne je to škandalózne.

Toto mesto už nestojí ani za ružovú mašľu, nejako nám starne a dengľavie.

Za chvíľku z toho bude dedina.

A čo ak budú chcieť po mne, aby som začala skoro ráno vstávať a chodiť do práce?

No fuj!

***

Tak si tu visím už tretí deň.

Údel obesenca však nikoho nezaujíma; nikoho netrápi, že váš omína špagát okolo hrdla, že vám vylieza pravé oko a niekto vám ukradol ľavú topánku. (Alebo že by odišla sama?)

Keby tým ľuďom aspoň ten zápach vadil?

Predstavte si, že som sa už tri dlhé dni neumývala, vlasy si nečesala a hnilobný proces je no, povedzme, neúprosný.

Ale nič!

Nič!

Len si tak chodia tam a späť a sem a preč.

 

 

 

 

---