prsia čo zakrývajú slnko

niečo na čo som zabudol 

prsia čo zakrývajú slnko

sú štyri,
a ráno stále spí,

dnes je to moc pomalé
a pritom mal byť
spln

noc je bezzubý černoch
čo odtiahol vyká od kanálov
a odohnal fľaše z ulíc

     trpezlivosť sa cení,
     no cena rastie priamoúmerne so spánkom

rôzne odtiene dunenia 
prehlušujú spev orgánov 
a majstra Kuriča

jeho osirelá pleť,
jeho dolámané svaly ukazujú na slnko,
kde obývajú kmene domov
len zvyšky indiánskych detí

v prasklinách sa usadili
bociany čo čakajú na autobus ,
kým dopotené ruky niečieho brata
kradnú kundy

každá z nich niekomu patrí
a žiadne z tých detí netuší 
aké drahé môže byť obkladanie
srdca

nemôžem písať tie najsmutnejšie verše 

agresorom bol mozog
a reparácie platilo telo

40 kilo betónu zalialo
aortu a predsa to počuť

      „nie je samoty
       tak ako nie je zabudnutia"

myslím, že to klopanie na chodbe
nepochybne pochádza od nôh

       tvoje prsia
       a boky stoja
       za svalovú horúčku

očakáva sa oblačno

som si tým istý,
pretože ešte nikto neprebrázdil more
v topánkach

stoporený slnečník 
objíma tvoju hlavu

je ťažké odlákať ho.

---