LÁSKA

Ešte stále cítim tlkot Tvojho srdca

Moje mokré oči a teplo, ho zo spánku zobúdza

Žiješ, ešte nemáš krídla v ten hrozný let

Kde radosti z pozemskej lásky nezažiješ rozkvet

Už zmráka sa, brána strachu rozovrená

Moja láska! Tep Tvoj cítim - duša stená!

Morská ruža, citom vyvolená, i keď nežne zvráskavená

Si mojej iskry spása - potom už nič neznamená!

Duše sa nám spoja, keď plačem s Tebou okom mojím

V ten prienik most spravím, slzami ho pokropím

Tam, kde sa čierň blížiacej sa večnosti metá

Moje srdce žeravou tyčou prebodnuté klesá

Neodchádzaj! Zadrž život v ústach Tvojich!

V túto chvíľu, anjel hriešnych - učiň pre nás nehodných

Rozhrešenie. Chcem s ňou ísť, ak neuvítam našu spásu

Vyletím ... Však uvidím kvitnúť dušu jej prekrásnu!

Zleť k nám! Zastav čas, Ty márnivý posol okamihu

Nedovoľ letieť láske tej k výšinám v smrtnom tichu

Podaj mi ruku - Anjel náš, mojou dušou sa jej vyrovnáš

Budem stúpať k mrakom, s večnosťou na sobáš!

Ak prídeš k obzoru vychádzajúceho Mesiaca

Zastav svoj let, skrúť perute a vypočuj mňa - starca

Život zemský mne nepristane, ak tak nečakane

Vytrhneš mi ružu červenú - moje milovanie

\"Ona jediný môj prút - odsúdené bez nej je vädnúť!\"

\"Anjel, dovoľ s ňou mne nezhasnúť - zdvihni k činu Boží súd!\"

Už Zem zastonala teplým oparom

Už tráva sa kúpala v slzavom kúpeli slanom

Už volali nemí aby počuli to hluchí - Ten dvojhlas, smrtný vresk

Už nespieva slávik, ni nezozvinie kvet - dvom dušiam plávajúcim v iný svet