PIESENKA

Oprie sa tónik velebný z dúčely

Vetríček rozdúcha chlapcovi kučery

To znej mi - krása z dreva zrezaná!

Pri brehoch splodená, do rúk odovzdaná!

 

Zaťahuješ k srdiečku tú slovenskú pesničku

Jej hlasom Slnce budí spiacu rannú rosičku

Nádherná opera duchov našich rodí sa

Hej, a nôžky naše radosťou vrtia sa!

 

Zavej braček vetrík ponad rodné skaly

Či už nie dosť sme my trpeli?!

Biedu treli, žialili a v okovy zapadli

To na našu pieseň milú, my nikdy nezabudli!

 

Fujarenka, fujarka, vytesaná z kríčka

O Teba sa oprie v ľútosti tá moja hlavička

Už srdce víska, v krásu zachádzaš to vernú

Oj, dievka moja drevná, ja vezmem si Ťa v ženu!

 

Práci ľahčíš, v ústa poklad zakladáš

Však od nás nič, Ty nežiadaš!

Nezomrieš, Oj, neskolí Ťa veru nik!

Budeš znieť len v zlatistý - zamatný pokrik!

 

Tancuj, tak krúť sa dievčinka!

Už hraje Ti slovenská piesenka!

Tá piesenka rodná, pekne maľovaná

K nebesiam ona povolaná!

 

V čase chmár, neradosti a krútňavy

S Tebou i hrozné zloby sme rozťali!

Viň sa! Lietaj do výšin vetra krásne!

To ľud náš o Tebe už píše básne!

 

Zahraj že mi, spievaj Janíčko, šuhajko

A nôžky svoje spúšťaj k Zemi hladko

Hladko, hladúčko ako Tvoja mamička

Keď Ťa volá  piesňou domov - svojho Janíčka

 

Oj, piesenky rodné, ľúbne sa smejete

Pri Vás ma vždy lúčeho- jasného nájdete!

I opasčok mám veru, valašťičku za pasom!

Pri tom našom ohníčku, zakresajme razom!

 

Ak zle bude, všetko mi zhabajte

Len to moje zlatko drevné mi nechajte!

Ty hlások ľúbezný, spievajúci, prostý

Nanabažím sa Ťa ja nikdy dosti!

 

Hej! Už píšťalku mi chlapci dajte!

A dobre sa Vy pozerajte!

Ako ľúbne v uškách ona zvoní!

Až to Slnce naše slzy roní!

 

Ty, fujarjenka zdobená - ozrutná

Hlasu svojho dosti mohutná!

Už vôkol Teba dupkajú hraví šarvanci

A v srdci mojom div nebo - netančí!

 

Vždy ak hora Slnce zastreší a schová

Ohníček nás vospol zvolá

Radosť prežiť v posvätnú chvíľečku

A z ústok pustiť našu - slovenskú pesničku!

 

 

---