Praženica

Veselá spomienka z detstva.

Lahôdková praženica

Dnes som mal na raňajky praženicu. Ako som jedol, spomenul som si na príhodu z detstva kde hlavnú úlohu hrala praženica. Pri pomyslení na tú príhodu ma akosi prešla chuť.

Stalo sa to dávno, veľmi dávno. Vtedy som bol mladý šestnásť ročný chlapec. S kamarátom Karolom sme sa vybrali s kýbľami v ruksaku na maliny. Boli sme rozhodnutý, že v lese prespíme. Ono to nebolo celkom v lese, Karol tam mal známeho jeho mamy. Tento známy býval v kolibe lebo to bol bača čo pásol ovce pre JRD.

Na vysvetlenie: JRD bola skratka Jednotného Roľníckeho Družstva.

Tak sa aj stalo. Celý deň sme usilovne zbierali maliny. Napriek našej snahe a nezvyklej námahe nazbierali sme ani nie do dvoch tretín našich kýbľov.

„Nič to,“ rozhodol Karol. „Zajtra ráno to dozbierame.“ Aj na ňom bola vidieť únava ale najviac nás trápil hlad. To málo čo sme si priniesli zo sebou sme zjedli na obed.

„Neboj, ujo bača nám dá syra aj žinčice.“ Upokojoval náš hlad Karol keď sme kĺzali po zadkoch strmým svahom do doliny kde bol vytúžený salaš. Kým sme tam došli celkom sa zotmelo.

„Ej, ej, chlapci zle ste došli. Poobede odviezli všetok syr dole do družstva.“ Zalamentoval ujo bača. Sedel vonku pred kolibou pri malom ohníku. „Ale ak chcete, dnu v kolibe je rajnica s praženicou.“ Ukázal fajkou zapekačkou na tmavý vchod do koliby. „Žena mi priniesla a nedojedol som.“

Karol vošiel do koliby. Priniesol kastról s praženicou. Sadli sme si družne vedľa seba k ohňu. Lačne sme sa vrhli na jedlo, len tak rukami sme si naberali a pchali do úst. Spratali sme všetko.

„Tak čo?“ Opýtal sa bača. „Chutilo?“

„Chutilo. Chutilo.“ Pritakali sme obaja. „Najlepšie boli tie chrumkavé škvarky.“

„Škvarky.“ Divil sa bača. „Aké škvarky. Veď tam žiadne škvarky neboli.“

Ujo bača vstal, zodvihol prázdny hrniec. Otočil ho k ohňu aby do neho videl. Potom sa rozosmial až sa za brucho chytal.

My sme len nechápavo na neho hľadeli. Karol zodvihol zo zeme hrniec, lebo od smiechu bačovi vypadol z ruky. Karol pozrel do hrnca, siahol dnu a niečo v dvoch prstoch vybral. Keď to vo svetle ohňa uvidel zbledol ako krieda a rozbehol sa do krovia.

Ja som tiež siahol po hrnci. Nemal som to robiť, ale bol som tiež zvedavý. Veľa som toho neuvidel ale aj to málo mi stačilo aby som sa rozbehol za kamarátom.

V hrnci som uvidel odporného tučného chrobáka. Dosť sa podobal na malého chrústa bez kroviek.

„Asi ich koťuhy prilákala vôňa praženice.“ Povedal ujo bača zo smiechom keď sme sa vrátili s vyprázdnenými žalúdkami k ohňu.

Do rána kým ujo bača ovce podojil nám v žalúdkoch veselý hudci hrali.

 

 

---