Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seRozorané pole
26. 03. 2002
6
0
1862
Autor
Sýkorka
Môj prst – traktor
opatrne brzdí
nevítaných hostí
Slza sa totiž nepýta
či smie vstúpiť
Slza vstúpi
nepredvída
ryhu v roli
zapadne.
Slaná sejba
koncom oziminy
rodí
úsmev
od prírody sivý
unseen: Neboj sa traktorov, aj tak si neviditeľný :o))). Hm, uznávam, že je to neobvyklá metafora. Ale dala som ju tam preto, že vrásky sa bežne prirovnávajú k rozoranému polu. Vieš, chcela som napísať niečo také, lebo je to strašne krásny obraz, chcela som to napísať inak. A zaujímavé je, že teraz by som to uź napísala absolútne inak.... :)))
OK, priznám sa - najprv ma názov a prvý verš trocha vydesili (a stále tomu traktoru akosi neviem prísť na chuť), no zvyšok ma velmi rýcholo presvedčil, že sa niet čoho báť.....
Velmi dobré....
Deni, jasné!! Tak som sa dívala na otca, má už tak zvráskavenú tvár. Ľúbim svoju rodinku. Možno vydám cyklus :o).
Čo myslíš, nebolo by lepšie, keby som túto báseň pomenovala: Otcova tvár?
:o)
Silvi, tym by si asi prezradila privela, nech ta basen ostane polom a kazdy si v nej najde, co najde :o)
tato poetika mi uplne sadla ( a inspirovala si :o))
Tvoja slza nie je slzou, je niecim ovela viac...velmi Tvoje a tentokrat velmi dobre...***
tak smutne, ze to pohladi dusu!!! tak to bolo myslene!!! nemas zac!!!
Pretým mama, teraz otec. Zakladáš rodinku? :)
- nechcem v sebe teraz prebúdzať príliš veľký sentiment,
skončí to smutne...
mne to pripomenulo veľa, preto posielam el. pochvlaku...
Snaž sa!
nech ťa sprevádza šťastie
denis