Písmák stretnutie
na stole leží
gavorníková s ondrušom
a z rádia sa rozpína
do (ne)priestoru
ako obyčajne
stopár
zbičovaný myšlienkami
stopujem na poľnej ceste
vietor
nežne ma pohladí
lupene studní
keď si ťa vysnívam
z dna neba
kto mi ťa nahradí
buď sladkou vôňou kvetín
Šach
ocitám sa na mieste
kde mi vykrvácali
všetky piesne
po fajke mieru
Myšlienky prvých mrazov
toto sú myšlienky
povzbudené tichom
prázdne
ako dupot bosých nôh
Pokojná noc
vkalichoch bledých konvaliniek
zomieram
na západ slnka
na bezútešný rytmus prudkých jedov
waterloo
rozložím karty
a ty na mňa
vplývaš úsmevom
avantgardných lások
Je ráno
praskajú mi skrehnuté kosti
pod ohybom rána
myseľ odtŕha sa od sna
opäť je tu krásny nový deň
čas pirátov
už sme znova
na pirátskej lodi
bez farebných plachiet
neukotvení
kultúra veterných mlynov
vžilách sa varí
sčernená (ľudská. ) krv
tepny mi vystúpili na krku
aty si sa ich zľakla
rozmrazovanie
znovu sa zjavuješ
s vlčím pohľadom a okuliarmi
v ktorých sa topia sklá
pohybom rozvlníš povetrie
tieňový život
zodraté topánky
na polceste do ohňa
hlas jasu
spresnosťou blesku
pošta vo fľaši
sledujem
nepostihnuteľné gestá
skrytej paniky
pretože letíš
celá
prehŕňam spomienky
lebo agátový kvet
ma omamuje
vôňou tvojho tela
Názory
Aký je vlastne revanš lásky.
Kríž, čo hladí človeka.
Aký je potom revanš nenávisti.
Opustenosť, smútok, prázdnota.
metaláska
chutnám med
zohriaty ztvojich dlaní
ku ktorým sa lepím
aodtŕham zároveň
Na skepsu treba dieťa
Šliape mi na päty
dieťa.
Túži byť telolezcom,
zdolávať ma.
Čo na srdci ...
Dnes bijeme sa do pŕs,
súkame hrdé slová;
rty rozdeľujú vety,
jazyk bičuje odhodlaním.
Odchod
- Nestískaj mi ruku tak.
Ja nemám strach.
- To viem,
len chcem byť stále pri tebe.
navždy
kamienok vruke
praskol mu vdvoje
jeden má on
a druhý má ona
sveter
obliekaš mi sveter
aja sa cítim
akoby si ma zatvárala
do jedného zo svojich svetov
Post scriptum
V rukách máš bozk
a smaragdový úsmev v tvári,
rozliaty na galaxie
božích ciest.
Oči v rispede
Hľadal som vsvojich tvoje oči,
nežné, maličké vlhké lane,
ktoré si vdýchaní vetra ksrdcu pootočím,
aby som vpáľave slnka nezabudol na ne.
nitky babieho leta
nitky babieho leta
stúpam na
spenené more teba
večne
Kat
Kat
Na dôchodku pracuje
rozbíjač šťastia a dychu.
Čepeľ je tupá
Možné dôsledky spomienok
Možné dôsledky spomienok
Počas letu
strácam tykadlá
a vbehu mi
Prieteľ mi povedal
Priateľ mi povedal
Niekto ma šľahá po srdci žihľavou
a ja nerobím nič,
len si trhám na prikrývke
V dunení stromu
Vdunení stromu
Na jarnom slnku
zhadzuješ kožu
a vkorune
Šťastná rodina v parku
Šťastná rodina vparku
Vnáznaku ramien
vidno snahu
no vtvári
V dychu vyhasntých pahrieb
Vdychu vyhasnutých pahrieb
padajú mosty
a hladíme si
vzájomne do očí
Anakúzia
Anakúzia
Večne si tá
o ktorej som sníval.
vpočmáraných veršoch
Láska podľa Tomáša
Láska podľa Tomáša
Dávaš sa kolísať vetru
a vodopád hľadá vsebe
tvoje bytostné teplo
V dychu vyhasnutých farieb
Vdychu vyhasnutých pahrieb
padajú mosty
a hladíme si
vzájomne do očí
Utrpenie malého básnika
Utrpenie mladého básnika
Venované Jozefovi Urbanovi
Vždy odkrýva priezračné studne,
peruťou duše svojej zamáva
V pálivom príboji ozveny
V pálivom príboji ozveny (Mramorová duša) Zhŕňaš rukou hviezdy na zem, do prachu vyšliapaných tvárí a do odrenín z pohladení. Dychom si len tak zakryješ na okne výhľad zo seba a každou kvapkou sa odo mňa vzďaľuješ, no hneď sa i vraciaš s karavánou vetra k judášskym bozkom a k pálivým príbojom ozveny, väznenej v mramorovej duši.
V ruinách cti
Vruinách cti
Niekto dal
pierko (bez krídel)
nad plameň
V rieke bielych veľrýb
V rieke bielych veľrýb
Opäť mám v srdci noc
a v tvári deň
sa mieša
Kainova ruka
Kainova ruka
Spaľuje pierko
a myje si stygmu
na čele
Vždy len ona
Vždy len ona
Hľadím na ňu.
Je skrytá pod slnečníkom,
tieň ju chladí.
Noc
Noc
Dnes pýtal som sa Noci
Kdeže si bola.
Chcem snívať krásne sny.
Rozhovor
Rozhovor
Smiem ťa osloviť.
Bojíš sa.
Nie, len sa trochu hanbím.
Tri kroky od neba
Tri kroky od neba
Odkrojím si z tvojich pier
a rozbíjam všetky
prasiatka z porcelánu,
V Marine sa žije po starom
V Martine sa žije po starom
Prihováram sa zemi
po sejbe
šeptom,
Pre tridsať strieborných?
Pre tridsať strieborných .
V duši nepokoj
a vonku
ani nesneží
List a tri slzy, Bezmoscnosť mrazu
List a tri slzy
Líham si na korunu
prastarej jablone,
ktorá ma odchovala
Siedmy sen Renáty Bajcíkovej
Siedmy sen Renáty Bajcíkovej
Vždy ma fascinovali sny, tie záhadné tobogany ľudskej mysle, vytúžené, ale niekedy i nechcené a mučiace predtuchy ľudského života.
Niekedy veľmi dávno mi povedala Renáta Bajcíková, keď sme sedeli vo vysokejtráve.
“O čom sa ti sníva. ”