Sliepky a parádny kurník

 

Bol to pekný moderný kurník. Domáci bol spokojný, že sa mu taký parádny podarilo postaviť. Kurník mal dvierka

a aj dve okienka. Odtiaľto  mi ich lasica nepovyťahuje, tešil sa domáci.

    Zaťukala jedného dňa na okienko lasica. "Ja som lasica, prišla som na návštevu."  A sliepky hlúpe je otvorili.

Lasica ako vbehla do kurníka zaraz dve sliepky zadrhla a jednu z nich si odniesla. Domáci, keď uvidel tú spúšť

hneval sa na sliepky:Zabúcha lasica sliepkam, zaklope na okno a tie jej hlúpe ešte otvoria. Lenže lasica si nedala

pokoja. Prišla aj druhý raz. Zaťukala na okno, ale teraz už boli sliepky vyľakané. "Otvoríme?" Pýtala sa jedna 

sliepka všetkých. "Otvoríme," hneď si odpovwedala sliepka. "Lebo, keď sa sem dnu dostane bude nám koniec

všetkým, zato, že sme boli také drzé a neotvorili sme." Sliepka otvorila a lasica vbehla a zese zadrhla dve sliepky

a jednu si odniesla so sebou. Sliepky sa začali búriť. Jedna z nich tá najmúdrejšia teraz povedala:Vydeme všetky

z kurníka a schováme sa vonku v oplotení za kopu driev. Jedna z nás bude čakať za kurníkom." A tak aj urobili.

Lasica po tretí raz prišla a zaťukala na okienko. Sliepka, ktorá bola schovaná za kurníkom povedala:"Hneď ťa 

pustíme. Nechali sme pootvorené dvierka. Lasica nešípila lesť a vošla do kurníka.. Sliapka čo bola schovaná za

kurníkom skočila pred kurník a zaklopila za lasicou závoru. Zaradovali sa všetky sliepky schované za drevami

v oplotení. Lasica sa chvíľu rozhliadala v kurníku, no v kurníku nebola žiadna sliepka. Zbadala, že skočila na náv

nadu a začala behať dnu v kurníku ako splašená. Bola vystrašená na smrť. Domáci začul ten škrabot a hneď ve

del čo sa deje. Pól hodinku nechal lasicu pobehať si vo väzení a potom ju až pustil. To preto aby si odvykla cho

diť do jeho kurníka. Keď ju vypustil lasica vyletela odtiaľ ako strela. Domáci sa zamyslel a povedal si, že už nebu

de zatvárať na noc sliepky do kurníka. Čo keby náhodou niektorú napadlo nejakej lasici otvoriť. Veď ani sused

nezatvára na noc sliepky a ešte ani raz uňho nebola lasica. Sliepky odvtedy mohli chodiť aj mimo oplotenia po 

dvore. Mohli zájsť až k hlavnej veľkej bráne, ktorá bola vo dvore. Odvďačili sa domácemu tým, že vždy, keď priš

la návšteva sliepky prišli otvoriť. Ale sliepky neotvorili bárskomu. Odvtedy ako sa popálili cítili, keď zazvonil pri

dverách niekto zlý. Toho dnu nepustili a začali vtedy hlasno kotkodákať. Domáci zaraz pochopil, že nemá ísť ot

voriť. Vždy ho napadlo ako dopadli sliepky, keď dôverovali lasici. On predsa nebude taký hlúpy. Nevedel si vyna

chváliť, že má také sliepky. Sliepky sa ale báli, keď ich na noc domáci nezatváral. Dali mu najavo, že by boli rad

šej, keby ich zatváral a oni budú v bezpečí. Domáci pochopil čo mu chceli sliepky povedať a tak ich na noc zat

váral. Ale cez deň ich nechal aby chránili dvor, otvárali dobrým dvere a zlých oznamovali silným kotkodákaním.

 

 

 

 

---