Zaľúbené ľúbené

Sedíme v našej obľúbenej kaviarni - cukrárni, moja mama a všetky dcéry.

„Saša sa po tretíkrát rozvádza," oznamujem najstaršej správu o jej rovesníčke.

„Nechápem, načo sa potom vydáva?" zareaguje moja mama.

„Lebo svadba je dobrá žúrka! Ona nerozmýšľa vtedy, čo bude po svadbe," reaguje Iva.

„Skôr si myslím, že sa vydáva zamilovaná. Je dokázané, že zamilovanosť netrvá večne. Buď prerastie do hlbšieho vzťahu, alebo sa partneri rozídu. Môže trvať pol roka, rok a Saša sa vtedy rozvádza," pridávam svoj názor.

Iva na mňa pozrie pochybovačne a vyhlási: „Ja Jarka stále milujem!"

Po piatich rokoch ho ľúbiš. Toto už nie je zamilovanosť. To je láska. Máš ho rada aj s jeho chybami. Nepozeráš na neho cez ružové okuliare," vysvetľujem, čo ona aj tak vie, nechala som sa strhnúť.

„Ale on nemá chyby!" pokračuje v hre.

„Že zabúda na dohovorené stretnutia, nie je aspoň malá chybička? Mal tu byť teraz s nami."

„Zabudol, lebo má veľa práce. Rúbe drevo," obhajuje ho.

Vytiahne mobil a necháva kolovať, čo jej Jarko dokáže. Fotí si ho pri pílení, vŕtaní. Jej sestra nemešká, vytiahne aj ona a ukazuje svojho Miša pri zváraní:

„Toto tvoj Jarko dokáže?!"

A my s mamou sa už len smejeme a tešíme, že sa majú všetci radi.