Prvé vystúpenie

Predškoláčka Hanka začala od septembra navštevovať Základnú umeleckú školu v Nemšovej, tanečný odbor. Vkulturáku je vianočný program, kde sa predstavia jednotlivé ročníky, od najmenších až po mamičky. Náročný deň, ale toto si nenechám ujsť. Petru do roboty, zroboty.

Vzácne stretnutia

Mama udržiavala kontakt so svojim bratrancom Jarom, synom Kateriny, sestry mojej babky Aničky. Rovnako sMarienkou, dcérou svojej sestry Anče. Vždy ma podrobne informovala okaždom stretnutí, telefonáte. Po pohrebe som si uvedomila, že je koniec, musím pokračovať ja.

Osemnásť

Môj malý synovec má osemnásť. Už dávno prerástol mamu, tatu, aj mňa, ale.
Žiadne veľké organizovanie, deň predtým napíšem bratovi: „Môžeme vás prísť zajtra sdeťmi pozrieť, keď sa Nina vyspí. “
„Pravdaže.

Problém

Sobota 26. októbra. Petra má tréning aprišli deti. Tato Mišo ide oslavovať ku kolegyni, má to po ceste, zoberie ju do športovej haly.

Vyčerpaná

Zamestnanci chránených dielní majú odísť vutorok na týždenný pobyt do Nízkych Tatier. Petra zostáva doma, lebo bariéry. Nerada sa zúčastňuje kolektívnych akcií, ale keď ju so sebou nezoberú, cíti sa dotknutá, urazená. Voľno majú už od pondelka.

Nesedela

Naši mladí raňajkujú. Dvojročná Nina odbehne do detskej izby. Počujú ukulele. To býva predsa na poličke nad stolom.

Čo je normálne

Mama Monka píše.
Potom, ako sa Nina vpondelok cítila lepšie, vutorok sa zasa trochu zhoršila. Podarilo sa jej uchmatnúť vzáhrade hrozno azrejme ho aj zjedla. Čosi jej Mišo vybral zúst, keď ju zbadal.

Tichomír

Dnes máme vkalendári Tichomíra. Koľkokrát denne mama volá na svoje dieťa. Čím je menšie, tým častejšie.
„Ticho.

Všetky sú naše

Pred koncom koncertu na námestí mi cinkne správa.
„Si tu. “ pýta sa Andula.
„Sedím vposlednej rade na kraji, oproti Čajovni pod hradom.

Sú iní, my rôzni

Na poobedňajšiu zmenu prichádzame skôr, sadáme si na lavičku do tieňa ku keramikárke Gabike, ktorá má dielňu susediacu sBaliarňou na ceste. Prišla na cigaretku.
„Ako, Peťka. “ pýta sa dcéry.

Drobnosti 2

Iva.
Sedím v tráve s pohárikom v ruke.
„Na čo čakáš. “
„Ále, na hovno.

Z Vlčieho Vrchu

Gréci si potrpia, aby sa na originál grécky šalát používali plátky.
V rozhovore sa gréckeho kuchára pýtali, prečo je to také dôležité. Vraj aby ste v reštaurácii mali istotu, že ste dostali originál čerstvý kus fety, nie kocky, ktoré niekto povyberal z nedojedenej porcie.
***
Cez víkend sme stavali"nový sklad", jednoduchý montovaný kontajner, ktorý nám doviezol predajca zOravy.

Mamoviny

https://gabriela-alexy. racan. sk/2024/07/Mamoviny. html.

Mladosť

Petra príde zroboty unavená, sedí vo svojom kútiku na sedačke. Hanka aNina fičia od rána, horúčava ich nezmáha, energie majú na rozdávanie. Keď Hanka pristane na sedačke obvyklým spôsobom – preskočí ju zozadu flopom, Petra ju napomenie: „Hanka. Nemohla by si si aspoň raz sadnúť normálne.

Lúčenie

Mladí odchádzajú na tri týždne do Chorvátska, rovnako, ako minulé leto. Unás boli naposledy. Zať Mišo ma schmatne ešte vobývačke, vystíska.
„Čo blbneš.

Za jedným stolom

Píšem môjmu Mirovi.
Včera sme oslavovali Vladovu sedemdesiatku. V reštaurácii Čarodej. Bolo to príjemné posedenie.

Kto nezažil, nevie

ručička vkĺzne do ruky
krehká na silný stisk
bezbranná pre veľký svet
posvätný pocit

Kozliatko

Od Ivany.
Minulý týždeň sa na pasienku narodilo asi už naozaj posledné kozliatko tejto sezóny. Vybrali si smamou kozou krásne miesto pod vyvráteným dubom. Previezli sme ich domov do samostatného prístrešku, kde strávili prvé dni.

Akože

Vychádzame sPetrou zcukrárne. Priestor okolo Centra je široký, ale poplátaný, hľadáme schodné miesta pre vozík, podľa potreby meníme smer.
„To čo robíte. “ skríkne mladá pani na bicykli.

Zvedavá

Mama Monka vpredsieni chystá deti na odchod. Tato Mišo ešte nakukne do obývačky, rozlúčiť sa schalanmi. Vznikne krátky dialóg, padne spojenie – je to na hovno. Dvojročná Nina vbehne do izby adožaduje sa: „De je hovno.

Osamostatňovanie

Monka píše:
My sme dnes dali pokus číslo jedna vosamostatňovaní sa detí pri spánku. Hanka (5 rokov) spala bez žmolenia môjho pršteka na poschodovej posteli hore. Ja som spala dole, musela som tam byť celý čas, lebo sama sa bála. Potom už spala pekne.

Celý život

Celý život
26. 4. 2024
Tato Mišo odovzdá deti medzi dverami, ponáhľa sa k zubárovi pre mamu Monku. Je čas obeda, deti sa vyzlečú, umyjú si ruky.

Drobnosti

Hrám sa sdeťmi, okrajovo započujem Petru sMonkou.
„Ja ďakujem Bohu, že som na tom, ako som. On sa nedokáže sám ani napiť, nič,“ rozpráva Petra.
„Ty ďakuj mame, nie Bohu.

Dilema

„Dievčatá, keď si nájdete čas, skontrolujte mi toto. Či je to zrozumiteľné, či tam nie sú chyby atak,“ posiela Iva text.
Petra: „Je to zrozumiteľné. Vo vete – Všetko dobre dopadne aak.

Rodina očami detí

22. 3. 2024
Hanka si nosí knižky, po každej sa uvelebí na mojich kolenách. Sedí, leží, otáča sa, žmolí mi prsty, ruku kladie okolo krku a ja čítam.

Zvládne všetko

22. 3. 2024
Hanka otvára ďalšiu skrinku. Už nič pred ňou neschovám.

Moje malé

9. 3. 2024
Hráme sa sNinou vpodkroví, dobehne Hanka: „Vy ste tí zlodeji, čo mi ukradli kľúče. “ kričí, schmatne Ninu za trigovicu takou silou, že spadne na zadok.

Odpustila si nám, kým si žila

každý deň lyžičku medu do čaju
čo som predtým neznášala
krížovky lúštim drobučkým písmom zrazu
ako ty mami

Múdre dievčatko

Múdre dievčatko
1. 3. 2024
„Poďme si skladať puclíky. “ volá ma Hanka do podkrovia.

Kým vás všetci chcú

Kým vás všetci chcú
25. 2. 2024
Hanka si vyberie knižku, vyskočí mi na kolená: „Čítaj. “
Pribehne ku mne Nina, chytí ma za koleno: „Gabka, hoje.

Tak veru

Tak veru
26. 1. 2024
Správy z Nemšovej. Monka píše o švagrovi: „Tak Jurajovi včera úspešne uvoľnili obličku, už sa má lepšie, aj ciká.

Dedo a dedo

Dedo a dedo
15. 1. 2024
Monka pošle video.
Dedo Mišo sedí na posteli, hrá na gitare aspieva.

Iba raz

Iba raz
10. 12. 2023
Sobota. Celá rodina ide brigádovať, posledné práce na vyprataní maminho bytu.

Pre koho?

Pre koho.
27. 11. 2023
Vcukrárni Ona pečie prebehlo milé rodinné stretnutie.

Spisovateľka

17. 11. 2023
Keď som začala písať, posielala som texty do rôznych súťaží. Povyhrávala zopár cien, prestalo ma to baviť.

Parené buchty

Vypratávame byt po mame. Ponúkame sa, nech si každý zoberie, čo sa mu zíde, niečo pre spomienku. Iva už dávno sníva obabkiných parených buchtách. Monka nemá čas, ja chuť.

Zrkadlo

Vrátime sa večer domov, v obývačke na stole je obal od tyčiniek, ktoré zjedli pred odchodom do mesta.
„Hani, zanes, prosím ťa, toto do kuchyne. Do plastov,“ obrátim sa na Hanku, nech to Nina nedáva do pusy.
Založí si ruky na hrudi atvári sa odmietavo.

Chémia

Kým Haňa nechodila do škôlky, dostala u mňa po obede tyčinku zo sušeného ovocia bez cukru abola spokojná. Vškôlke sa oslavuje, deti nosia cukríky, lízanky, neviem, čo všetko, atak jej jazýček zmaškrtnel. Rodičia sa snažia, aby nezjedla všetko cestou domov, ukladajú doma do skrinky. Každý deň dostane jednu sladkosť.

O zodpovednosti

Naši sú tu od rána. Nina sa od Hanky rýchlo učí. Ako sa zatvoriť do skrine, ako premiestňovať veci medzi podkrovím aobývačkou tak, že na to prídem až na druhý deň. Tatino išiel do práce, zobrali sme ich sMonkou na ihrisko.

Nepriznaná

„Mamoviny sú denník mamy Zuzkypísaný očami, srdcom a rukou jej dcéry Gabenky,“ hovorí Miro. „Ako čitateľ Mamoviny vnímam ako vyrovnávanie sa Gabenkyso zložitým v čase sa meniacim vzťahom s mamou a zároveň ako zápas s mamou v sebe samej. “
„Hm. premýšľam.

Píšem na čet Sihoťárky

Dievčatá, sedíme v cukrárni Ona pečie a pri koláčiku premýšľam. Nedávajte ma do toho hrobu. Viem. Pôvodne som chcela ísť na policu vedľa tatu.

Zážitky

Monka píše.
My už sme doma zvýletu. Včera apredvčerom sme si ešte dopriali dva adrenalínové zážitky. Predvčerom hodinová prehliadka hradu Kost, kde sa Nina snažila prekričať sprievodkyňu.

Len tak

môj brat Július
Vánok, čo zrána povieva
V neskorý večer povie vám
Že on si fúka

Otca vášho

Usadíme sa za stôl v reštaurácii, objednáme si. Všimnem si, že na opačnom konci sedí Petrin otec srodinou. Zrejme nás videli prichádzať, vstane aide za nami.
„Odkiaľ idete.

Nabudúce radšej pešo

Kbratovi chodievame pešo, je to hodinka tam, hodinka späť. Popri Váhu, cez most, pekný výlet. Vzhľadom na tropické horúčavy, rozhodla som sa vpodvečerných hodinách pre cestu tam autobusom, domov pôjdeme pešo. Čakáme na šestku na zastávke Považská kotolňa.

Neznámy

Taký zvláštny podchod. Vlete ho absolvujeme takmer denne. Dole briežkom, zatočiť, rovno, zatočiť, hore briežkom. Posledný úsek je náročnejší, vozík tlačím zohnutá, ruky vystreté, hlava sklonená,vduchu počítam kroky.

Poklady

Nevideli sme sa štyri týždne. Vraciam sa sPetrou zroboty, vdiaľke vidím našich. Idú nám naproti. Haňa sa rozbehne, vystúpim spoza vozíka.

Imunitný systém

Naši sa po troch týždňoch vrátili zChorvátska. Zažili veľa pekného, ale. Nina mala pred koncom dovolenky tri dni teplotu nad tridsať deväť, tak sa vsobotu rozhodli navštíviť pohotovosť. Vydali sa hľadať ju otretej popoludní, keďže nikde nablízku nič nefungovalo, na urgent do Zadaru dorazili opiatej.

Hankine perly

Iva doletela na pár dní do Chorvátska za Monkou ajej rodinkou. Píše.
Večer sme sa boli prejsť. Hana hovorí: „Ukážem ti takú búdku, kde je Panna Mária.

Vzorec

„Pozri, čo mi nechal. “ ukazuje prstom mama. Sme u nich v kuchyni. Na stole rozbalené Marína keksy, na papieri zostali dve omrviny, odlúpené rožteky.

Ustarostené matky

Správy zChorvátska. Zobrali sme aj maróda na vzduch. Mala dnes tridsaťdeviny horúčky, museli sme prestriedať paralen aj ibalgin. Po večernom paralene sa jej polepšilo.

Pátrame

Iva už niekoľko rokov pátra po svojich príbuzných. Prvotné informácie získavala odo mňa aod babky, ďalej hľadala cez internet. Archívy, matriky, niekam zašla osobne. Vždy vzime, keď je na farme menej práce, kúsok po kúsku sa posúva ďalej.

Pravidlá či výhovorky

Deň sa chýli ku koncu, rodičia začínajú baliť, my sHankou sa ešte hráme vpodkroví. Ukladá bábiku do fusaku, prikrýva ju uterákom, je zaujatá starostlivosťou oňu.
„Hani, zbehnem na chvíľu dole, chcem dať mamine niečo zchladničky, aby som nezabudla. Hneď som späť.

Výnimočnosť

Poslal si mi celý album fotiek a videí, bolo ich neúrekom. Najskôr som ich prebehla prstom, mihali sa mi pred očami a potom začala vychutnávať po jednej. Bol tam záber z kuchyne, malý plechový smaltovaný hrnček, tam dopísané mir a šípka na uško. Zábery z rozsiahlej záhrady, kvety, zákutia, sošky.

Hoci so západom slnka

bývame spolu viac
než keď sme museli
nik nediktuje čas počet miesto
ten zjedol málo

Som slobodná

sezóna koncertov bez strechy
nádvorie hradu
svetelné efekty nahrádza slnko
posledná skladba načasovaná na západ

Zlatíčka, či buldozéry

Vo štvrtok prichádzajú moje zlatíčka, Petrine buldozéry, ako ich od istej doby volá. Ktovie, prečo. Najskôr obed, Ninu dať spať. Hanke prečítam štyri rozprávky, sedí, odmieta si aj ľahnúť.

Štvorročná Hanka

Monka píše.
Ráno sme zapli hriankovač aMišo vraví: „Vonia ako byt babky Zuzky. “
„Áno. Aj ja si na ňu vždy spomeniem, keď ho zapnem,“ súhlasím.

Po dovolenke

Monka píše: „ Mišo povedal, že už sjeho rodičmi nikdy nikam nepôjdeme. Ale to hovorí vždy aza rok zabudne. On trpí tým spomienkovým optimizmom. Mňa nenasierajú tak, ako jeho.

V marci

Ivana píše.
O siedmej ráno vymýšľam logistiku, ako čo najrýchlejšie nakŕmiť Gabine kozliatka, aby som sa mohla čo najrýchlejšie vrátiť do vyhriatej postele a pokračovť v spánku. Nakŕmim a idem dať ešte kontrolnú obchôdzku.
Irma – kozliatko, narodené, usušené, stará sa.

Telefonát

Mama volá: „Gabika, mala by si mi voľačo doniesť. “
„Mami, ja neviem. ako ti to mám povedať. je to také.

Plavba

Iva je koncom apríla práve unás, keď jej zvoní telefón.
„Chryma volá. Asi nám doviezli babku zNitry. Áno.

Sjúzn dopísala

Tieto dva listy boli vytrhnuté. Nasledovala cenzurovaná verzia, ktorú ste práve dočítali. Napokon ich predsa vložila do zošita. Zrejme si povedala – nech.

Píše nám Sjúzn 1

Ako ten čas letí. Život prešiel aje tu jeseň života. Čítala som vknižke Choď za hlasom srdca toto: Keď sa náhodou dožiješ osemdesiatky, potom pochopíš, že vtomto veku sa človek cíti ako lístie koncom septembra. Ešte visíš tam hore, ale už vieš, že je to len otázka krátkeho času.

Píše nám Sjúzn 2

Po vychodení piatej triedy ľudovej školy, som sa rozhodla ísť do meštianky, pretože som sa chcela učiť atu nebolo čo. Zmojej triedy nešiel nikto, iba Sveto Ábel do gymnázia. Nebola som však sama, išla so mnou Anča Benková, odva roky staršia. Chodili sme spolu tri roky, poctivo každý deň, tri kilometre na stanicu do Kostolnej.

Píše nám Sjúzn 4

Už počas práce v Kostolnej som začala chodiť smojim mužom. Bolo to veľmi pekné. Každé ráno ma privítal, po práci odprevadil domov. Bol veľmi pozorný anajmä slušný.

Píše nám Sjúzn 3

Skončila som školu v roku 1946, teda tesne po skončení vojny. Pomery boli také, že som nemohla dostať miesto. Spolužiak mi poradil, bolo voľné miesto na sekretariáte Demokratickej strany. Bolo tam dobre, no netrvalo to dlho.

Milí moji

Púšťame sa do vypratávania bytu. Zisťujeme, že bledomodrý zošit bol posledný zmaminých zápiskov, ktoré viedla od roku 1995. Listujem, záznamy sa smenšími obmenami opakujú. Prvé roky sú otom, čo upiekla, čo upratala, aké má výsledky krvi, tlak, štítna žľaza, ako sa cíti, čo ju bolí.

Logika štvorročnej

Mišovci navštívili Ivu na Vlčom Vrchu. Hanka vlečie zpasienka veľký kus dreva.
„Načo ti to bude. “ pýta sa mama Monka.

Útržky

„Mamuška, čo ti chcela babka ešte povedať. Myslíš, že to bolo niečo dôležité. Alebo sa jej len zdalo, že ti chcela niečo povedať. “ pýta sa Petra.

Spokojná?

Ivana volá: „Doktorka povedala, že cez víkend nič nevybavíme. Papiere budú nachystané najskôr vpondelok na obed. Aj tak idem vpondelok do Trenčína. Zastavím sa vseniorville pre doklady a oblečenie, potom pôjdem do nemocnice, odtiaľ rovno do pohrebnej služby ana matriku.

Skús hlasnejšie, mami

Vpiatok. Mama nevolá, skúsim oštvrtej ja. Zodvihne telefón, počujem slabučký hlások.
„Mami, skús trošku hlasnejšie.

Dala mi najavo

Vutorok večer mama nevolá. Asi je unavená po dialýze, vyšetreniach, prvý deň vnemocnici, chápem. Ráno sapokúšam dovolať na geriatriu. Infekčné.

Len aby som vedela

Vpiatok prišli mladí na obed. Na tretiu boli objednaní kbabke.
„Hanka, ideš snami, pozrieť babku Zuzku. “ pýta sa tato Mišo.

Bez sladkostí

Vsobotu podvečer babka Zuzka volá: „Gabika, zle sa mi dýcha, aj kyslík mi dávali, zajtra ti zavolám apoviem, čo sa tu dialo. “
„Mami, veď zajtra je nedeľa. Prídeme za tebou. “
„Ozaj.

Všade jedna Hentá

„Už som vposteli. Mišo ma ukladal. Pýtal sa, či ešte niečo, alebo už je hotovo. Hotovo.

Palacinky

Babka Zuzka volá: „Dnes mám čierny deň. “
„A čože sa stalo. “
„Išla som na dialýzu, buchla som sa do nočného stolíka. Takých boľačiek som ja už mala, čo ani nevedia.

Dozvuky

„Už som sa nemohla dočkať, čo ti zavolám. “
„Čo sa stalo, mami. “
„Celú noc som nespala. Jako ste sa včera do mňa pustili.

Čo je vozík

Prichádzam od autobusu aza bránou už vidím brata, Filipa amamu. na chodítku. Brána je otvorená, nemusím čakať.
„Mami.

Katolíčka

Babka Zuzka volá.
„Ahoj, mami. Boli ste dnes vonku. “
„Neboli.

S kvetom vo vlasoch

Pozerám fotky, čo poslala Katka zo Seniorville. Mama skvetom vo vlasoch, mama lepí samolepky na vajíčko, sústredene niečo obkresľuje, mama na lavičke na slniečku, sveľkým slameným klobúkom. Vyzerá spokojne, keby niekto vyvíjal na ňu nátlak, som presvedčená, že by hodila po ňom kvetinu aj nožnice. Je po osemnástej, ešte nevolala, asi toho dnes bolo na ňu veľa.

Veterník

V sobotu podvečer som na veľkom nákupe. V kabelke zvoní mobil. Iste mama, zavolám jej z domu, nebudem hučať na celé nákupné stredisko. Len čo zaplatím a prejdem pár metrov, telefón vyzváňa znova.

Ani nepamätám

Neviem, či je to náhoda, alebo sa mama rozhodla, sprostredkovať mi udalosti vpriamom prenose. Vo štvrtok po dialýze volá podozrivo skoro.
„Mami, ty si už doma zdialýzy. “
„Ale čoby.

Plače

Vstredu podvečer- babka Zuzka volá. Tá má energie. Volala dopoludnia, bola za ňou Iva apo návšteve znova telefón.
„Áno, mami.

Dve telá

mne sa sníval sen o babke, že mala dve telá a jedno vedomie.
chystala som sa s ňou na prechádzku. bola v takom poschodovom dome a jak som otvorila vchodové dvere, spadla zo schodov. ale v tom som už pod pazuchou držala to "druhé telo" a hovorím jej babi kľud, kašli na to, nejdem ťa zdvíhať za chvíľu "si tu".

Krik

Vpondelok mama volá, je celkom vpohode. Vutorok po dialýze nič, hovorím si, je unavená. Vstredu ráno o ôsmej – babka Zuzka volá. Zazvoní len raz.

Blahoželanie

15. marca sa dožíva 90 rokov Jaroslav Veškrna – náš revírník. Aktuálne sa viac venuje sledovaniu diania vo svete, preto ma vždy poteší, keď ho nájdem vzozname mojich čitateľov.
Telo mierne opotrebované, duša mladá, myseľ bystrá.

Hráme sa

Haňa chodí do škôlky, vídam sa sňou menej, ako sNinou. Buď je chorá, alebo vškôlke. Otváram dvere, sedí na taburetke. Usmieva sa očami, pusou, celým človekom, vidno, že sa teší.

Stráca chuť do života, ale na buchty nie

Vstredu po trhaní zuba nezavolá. Vo štvrtok po dialýze volá, ale je slabučká, na niečo odpovie, na niečo nie. Neviem, či nepočuje, alebo nerozumie, čo sa pýtam. Dozviem sa len, že mala hroznú chuť na sladké amali na večeru puding schlebom.

Sťahujeme sa

Ošiestej zvoní telefón. Babka Zuzka volá.
„Áno, mami. “
Praskanie, šušťanie, žiadne hlasy.

Dohovie

preťahujem sa skosou
ťahám ju za rúčku
belejú mi hánky
viem viem je čas ale

Minerálka

Vnedeľu prichádzam ojednej popoludní. Mama nie je ani pri bráne, nečaká ma ani vo vestibule. Nakuknem do spoločenskej, tá je ešte prázdna. Vyberiem sa kvýťahu, sestrička sa pýta, či mi má niekoho doviezť.

Dobehala

Vstredu bola za babkou Iva. Posedeli vkaviarni u Mišáka, babka si dala zákusok akávičku. Iva priniesla koláčiky priamo zMoravy, na ponúkanie, nech ju neohovoria. Tašku nechali usestirčiek, po večeri si ju vyzdvihne apoponúka.

Poslúchaj, mama

Vonku je opäť nepríjemne. Od rána popŕcha, fúka studený vietor, von nepôjdeme. Mama, napriek počasiu, keď ma zbadá cez oblok, vybieha mi oproti. V pulóvri a veste.

Chceli ste ma vidieť

Otrištvrte na deväť zvoní telefón. Mama: „ Gabika, nehnevaj sa, ak som ťa zobudila, ale zavolaj Monike, nech dnesza mnou nechodia. “
Prečo nevoláš Monike.
„Nezobudila, mami.

Systém nepustí

Prišiel mi list zo zdravotky, že mám chybu vmesačnom výkaze amám kontaktovať Hyacintu Varhaníkovú. Keby to príde mailom, tak si myslím, že to je spam. Celý minulý týždeň som volala na Hyacintine číslo. Chuanita nedvíha.

Ponúkanie

Vonku je od rána nepríjemné počasie. Zamračené, dážď, vietor. Nebudem brať mamu do kaviarne, zostaneme vspoločenskej miestnosti. Vojdem do vestibulu, mamy nikde.

Strašne sa kradne

„Počuješ, jak tu vrieskajú. Pili sme kávu, debatovali. Keď som ti volala, už tu bolo celkom ticho. Zas sa rozrečnili.

Nechutí jej, ale premôže sa

„Gabika, dnes som mala hrozný deň,“ hlási mama plná energie, čo nekorešponduje sobsahom jej oznámenia.
„Čo sa stalo. “
„Ráno ma prišla sestrička zobudiť pred šiestou. Gabika.

Hentá

„Gabika, tak som rozmýšľala, že bol najvyšší čas, aby som odišla zdomu. Ja by som sa už nevládala sama oseba postarať. Včera som bola všatni sJanou. Pre ňu chodí muž autom.

Zasa posledná

„Zas sme viezli najprv Kolára, potom Vitázka anakoniec mňa. “
Je pol šiestej, takto chodila zdialýzy aj do Biskupíc, ale vozili ju prvú.
„Už si večerala. “
„Akurát mi doniesli večeru.

Pečenie

„Včera som ti hovorila, že máme na večeru huspeninu. Ale nebola to huspenina. Bolo to strašne dobré. Nakrájaný zemiak, kúsky šunky, hrášok, uhorka, zaliate to bolo takou jako rozšľahanou smotanou, ktomu rožek.

Postrúhať

„Ten utopenec, to by bolo pre Renátku. Škoda, že odišli skôr. Bola by som jej to dala. To bolo také štipľavé.

Nechutí, stále nechutí

Je nedeľa. Teším sa na návštevu kmame jak malé decko. Aj knej domov som sa tešila, ale inak. Tam na mňa padala tieseň, že ju nechávam samú, že by sme sa mali viac starať o prostredie, vktorom žije.

Bohyňa

Idem kmame vypratať chladničku apozrieť susedy. Prichádzam okolo desiatej, vyťukám kód, dvere sa neotvárajú. Aha, asi budú zamknuté. Prosili sme susedov, aby nezamykali, nikto cudzí sa dnu nedostane, netreba mať obavy.

Oslavy

„Už máš po obede, mami. “
„Áno. Bol vynikajúci. Ale celkom studený.

Liečenie

„Už som sa vrátila zdialýzy asom aj po večeri. “
„Čo ste mali dobré. “
„Bryndzové pirohy. Myslela som si, že tam je len jeden oškvarek, ale našla som štyri.

Výdych

Odveziem Petru na deviatu do roboty.
„Gabika, nemáme veľa roboty, zavolám ti skôr,“ víta ma asistentka.
„Prepáč, Marika, ale dnes asi skôr neprídem. Chcela som ťa naopak poprosiť, či by Petra nemohla zostať očosi dlhšie, keby nestíham.

Na upaženie od citu

jedna zrodín
zmení zajtra
príbeh všetkým
koho sa to týka

Ja ti neviem

Zazvoníme. Otvára nám brat, mama nepočuje. Vojdem do obývačky.
„Gabika.

Prekvapenie

„Ahoj, mami. Už si naobedovaná. “
„Áno. Polievku som zjedla adruhé mám nachystané.

Deti moje

„Nevolala si mi Gabika. “ telefonuje mama.
„Nie, mami. Idem sPetrou na psychiatriu.

Dnes

Andula ma podvečer vytiahla na hrádzu, vyvetrať sa. Po piatej už držím vruke telefón, sledujem displej, aby som včas zareagovala, keď zavolá mama po návrate zdialýzy.
„Áno, mami. “
Dúfam, že nebude počuť okolitý ruch.

Nemá sa kto postarať

„ Ako si spala, mamula. “
„Ale šak dobre. Zobrala som si Ibalgin a spala som. Len som tak rozmýšľala, že o mňa sa celkom nemá kto postarať.

Zlá noc

Opol desiatej ráno zvoní telefón. Mama: „Gabika, zavolaj Ivke, že ztej kávy dnes nebude nič. Nech pre mňa nechodí. To je tak vždy, keď ja sa na niečo teším.

Chlapec

„Gabika, tak sa mi vnoci aj cez deň zle dýchalo, dýchala som, jak keby som bežala. Nemohla som sa dočkať, čo tá sanitka príde. Chrbát ma bolel, ledva som nastúpila. Mala som moc vody na pľúcach.

Hovor hlasnejšie

Ráno skúšam hlas. Petra odobrí: „Hovoríš lepšie, ako včera. “
Ešte si pre istotu odkašlem avyzváňam mame. Volaný účastník sa nehlási.

Pokiaľ chutí

„Podľa Jula sa prežieram,“ začína mama.
„Z čoho si to usúdila. Takto ti to určite nepovedal. “
„No nie.

V krbe ešte nevyhaslo

Popoludní mi volá mama po druhýkrát: „Gabika, nemám program. Pozrite mi niečo. Nebudem telku zapínať len tak. “
„Peti, pozri niečo babke vprograme.

Po roce Vánoce, Vánoce...

„Mami, tak som rada, že Renátka poslala fotku zo štedrej večere. Sála znej príjemná atmosféra. Smeješ sa tak schuti, vidno, že si sa tam cítila dobre. “
„Ale, prosím ťa.

Keď musíš, tak musíš

„Čo mamula, kto mal službu. “
„Rybárová. Aj sme sa povyprávali. “
„Tak si si dala pichnúť injekciu proti bolesti.

Čaro Vianoc

Čaro Vianoc pod hradom. Stánky, koncerty. Ja chodím na všetky, Petra si vyberá. Všetci vedia, ako sa teší na kapelu zPrešova – Komajota.

Injekcia od primára

Ráno mi volá mama: „Môžeš. “
„Sekundu, mamula. Len si dám župan. “
„Čo si ešte neni oblečená.

Záchranka

Volá mi neznáme číslo.
„Tu je Petra P. , nezľaknite sa, mama je pri vedomí. Išla som kbabke apočula som ju kričať.

Padnete na zadok

Tato Mišo mi vedie Haňu, on ide do práce, ojednej začína učiť, opiatej je zuškársky sláčikový koncert vrefektári piaristického gymnázia. My sHankou prídeme, keď sa vyspinká. Mama Monka sa stará oNinu. Napriek tomu, že lekárka sľubovala, že Nina od Hanky kiahne buď nedostane, alebo bude mať ľahučký priebeh, schytala to riadne.

Sjúzn si tak ľahko neudobríš

„Dnes išiel s nami ten istý šofér, čo v utorok. Musel to vidieť, že som bola na neho vtedy strašne najedovaná. Porád sa mi prihováral, do tej sanitky by ma bol tuším aj na rukách vyniesol, tak okolo mňa behal. Takto si ma neudobríš, somár sprostý, som si pomyslela.

Vinník sa našiel

„Gabika, volám ti zo sanitky. Máme takého milého šoféra, neviem, či sa dostanem domov do polnoci. Tak aby si nebola nervózna,“ začína mama, nie zobáv omoje duševné zdravie, ale ako možnosť vynadať šoférovi prostredníctvom mňa.
„Zase mali poradu.

Vychovávame

Tato Mišo prichádza okolo osemnástej zpráce, vybozkáva svoje dievčatá. Navečeraný sa usadí na sedačku, Haňa vylezie na operadlo, nohy si prehodí cez neho, hrá sa mu svlasmi. Nina leží na zemi, podávam jej hračky, cmukám na ňu, smeje sa.
„Hanka, prestaň.

Roxorová tyč

Iva strávila celé dopoludnie sbabkou na očnom. Štyri vyšetrenia vrôznych dverách, kým jej pichli do oka injekciu. Poslali mi fotku zčakárne. Vzelenkavom igelitovom plášti, čiapka na hlave, rúško, vidno jej len smejúce sa oči.

Človeče

Sadám si na wecko, čosi zo mňa padá. Čím nižšie sťahujem nohavičky, tým viac sa niečo drobí na bledé lino. Celkom ma to vyľaká. Viem.

Žrádlo naše každodenné

„Mami, kúp si televízny program, keď pôjdeš sIvou na nákup“, hovorím mame.
„Iva, pripomeň babke, že potrebuje nový program. Dva. Kupujem aj pre Betku,“ píšem Ive.

Bližšie k nenávratnu

pri piatkovom lúčení
zbadám náznak presahu
ako kedysi ubabky betky
pohľadom viac tam

Sjúzn hodnotí, nekritizuje

„Vstredu idem na to očné. Musia mi stými očami niečo urobiť. Ja celkom nevidím. Ale ja im rovno poviem, že na operáciu nejdem, ani injekcie do očí si nenechám pichať.

Obyčajné slová

„Ja, keď poviem nesušné sovo, tak ma za to spdnú,“ hovorí Haňa.
„Moniii, kto uvás hovorí sprdnúť. “ kričím ponad zábradlie dole do obývačky.
„Ja aj Mišo.

Urazená

Haňa má pred sebou plnú misku jahôd, Nina po papaní nevie zaspať. Mrnčí a mama Monka má na stole nedopitú kávu. Beriem jej malú z rúk a čičíkam. Uplynie sotva päť minút, Haňa má zjedené, vyskočí zo stoličky a ide rovno za mnou: „Polož ju.

Dobré ráno

Opol deviatej mi zvoní dole telefón. Zbehnem po schodoch, už ho vruke drží naštvaná rozospatá Petra, podáva mi ho: „Eva. “
„Áno, Evi. “
„Vieš čo, Gabika, práve mi volali zAdamovských Kochanoviec, že chalani neprídu.

Čo sa patrí 2

Sedíme smamou na lavičke vzáhradke.
„Rada tu sedávam, len mi vadí, že tu nemám žiadne súkromie. Každý ma tu vidí, hneď ma zdraví, máva mi. Stromčeky sú ešte malé, kým vyrastú, ja tu už nebudem.

Včera

„Haňa, keď budeš klikať myšou, okamžite ideme dole,“ upozorňujem ju vopred.
Vyskočí mi na kolená, pustím jej tri obľúbené pesničky. Prepnem na word, píše si. Zrazu schmatne myš, pokliká, zahundre si: „Aj tak už chcem ísť dolu.

Čo sa patrí

„Už som to tej Lydke povedala. Včera som ju zastihla vzáhrade. Hovorím jej, Lydka, ty sa ktomu Ferkovi správaš ako kmalému chlapcovi. Stále ho okrikuješ.

Sjúzn pozýva

„Babka sa pýta, či by ste snami nešli na obed. Práve sme vyšli zdiabetológie,“ telefonuje Iva.
„Jasne, my sme sPetrou práve na ceste na Žemberák, prídite za nami, počkáme vás. “
Mama vystúpi zauta celá rozžiarená.

S tebou nestarnem

trochu som pribrala
pri chôdzi sa mi pohupujú prsia
jedno má tendenciu vykĺznuť
mladí by povedali fuj

Neprezlečená

„Idem do roboty. “ zvýši na mňa pri raňajkách hlas Petra.
„Ja viem,“ odpovedám rozpačito. Nerozumiem, očo jej ide.

Momentka

na zastávke autobusu pred obedom
zaspal mladý muž
zalomený vpáse leží na lavičke
ruksak pohodený pri nohách

Vrúcnosť miesto mlieka

Bábätko spinká. Má dva týždne. Mama Monka si prinesie do obývačky tanier svečerou. Nestihne dosadnúť, keď sa prihlási ojedlo malinká.

To by si mi neurobila

Mama Monka vpôrodnici, tato Mišo odchádza pred jednou do práce. Petra má poobednú, odruhej jej začína zmena.
„Poď, babulka, ideme Peťku zaviezť do roboty. “
Obujem jej sandálky: „Tuto ma čakaj, neujdi mi.

Rodina sa zžíva

Rodinka raňajkuje, bábätko spinká.
„Poznám taký stjoj, čo by Ninu ujčite zobudil. Jobí takto – že . “ vydá hlasitý neartikulovaný škrek Haňa.

Adrenalín

Zpôrodnice berieme Haňu na kebab ana antikorovú šmýkaľku. Malú odmieta, láka ju vysoká. Vediem ju po strmých schodoch, ledva nohy prepletá, ale je odhodlaná. Sama by som ju tam nepustila, tatino dovolil.

Utrasené

Som vzáhradke, keď vidím prichádzať známe auto. Odhodím rukavice avyjdem našim vústrety.
Len čo Mišo vystúpi zauta, obráti sa na mňa s otázkou: „Gabi, prečo si mi neodpísala na mail. Som ztoho nervózny.

Vďačná Sjúzn

„O druhej mi volal Julo, či chcem ísť kním, alebo majú prísť oni. Takto on pozýva. Povedala som mu, nech prídu, že mám dosť sladkostí, mám ich čím ponúknuť. Ale on sa musel opýtať Renátky atá rozhodla, že prídu pre mňa.

Čo s ním

Na otázky Miša odpovedám stručne, ani sMonkou nezačínam sama od seba, počúvam ju. Niečo sa im na mne nezdá. Prvá návšteva, druhá návšteva, Mišo provokuje, prečo nemám dobrú náladu, som smutná, čo mi je. Nič.

Sjúzn vychováva

„Niekoho tam máš. “ pýtam sa mamy. Počujem hlasy.
„Boli tu dievčence, ale už odchádzajú.

Až sa pominieš

prichádzam autobusom
splným batohom ataškou
ako kedysi
vybaľujeme spolu

To sa utrasie

„Monika je unavená. Potrebuje si pospať. Ty ju nenecháš. Stále rozprávaš, už si ako tvoja mama,“ prehovorí mi do duše môj zať.

Zobrať, či nezobrať

„Už mi spadli tie ružové okuliare. Vieš, ako som ich zo začiatku chválila,“ začína rozhovor mama.
„Máš na mysli dialyzačné centrum. “ nie som si celkom istá, okom, o čom hovorí.

Trucovitá

„Julo mi povedal, že budúcu nedeľu prídu pre mňa,“ pochváli sa mama.
„Šak neviem, či tam pôjdem. Renáta tu bola pre vajíčka anič nehovorila,“ je neistá vtýždni.
„Mami, keď ťa pozval Julo, určite sa dohodli anemusia ťa volať obidvaja,“ utešujem ju.

Neboj sa, Gabi

Monka rozpráva.
Hana bola včera za plotom ubabky Oly. Našla tam veľké nožnice apovedala, že ide strihať. Babka vydesená, že to nemôže.

Recept na výchovu

„Ešte píšeš. “ pýta sa zať Mišo.
„Píšem. “
„Aj onás.

Tomu nejozumiem

Vylezie na stoličku vPetrinej izbe, pritiahne sa ku stolíku, vyberie zo stojana nožničky.
„Chcem stjihať. “
Oceňujem, že nestrihá, čo jej príde pod ruku, podám jej papier určený do modrého kontajnera.
„Mončí.

Tretia možnosť

Malá sa zobudí osiedmej. Tatino šepká, ona rozpráva nahlas. Opol ôsmej rodičia schádzajú dole na raňajky, oôsmej musia odísť zdomu, aby boli načas vporadni. Nakuknem do izby, malá sedí zabalená vpaplóne, listuje si vknižke, vedľa postele má nočník akotúčik toaletného papiera.

Sjúzn hodnotí

„Gabika, musím ti povedať otých haluškách. To bolo oproti tvojim nie sto ajedno, ale tisíc ajedno. Halušky suché, celkom suché. Slaninku som tam nevidela, ani necítila.

Účastníci konania

Dnes sme mali konečne po troch rokoch vybavovania kolaudáciu čističky. Prišiel pán, ktorý mi rozprával, ako na National Geografic pozerá seriál o ľuďoch, čo zanechajú kariéru, predajú majetok a idú niekde na samotu alebo ostrov žiť do prírody a budujú sebestačné farmy. Že ho to strašne baví a že jeho manželka len gúľa očami, že to zase pozerá. Potom sme sa posadili do kuchyne, žeteda ide spraviť to "konanie".

Volám ti, aby si mi zavolala

Volá Gajdoštínová.
„Dobrý deň, teta,“ ohlásim sa.
Ticho. Počujem iba tetin smiech.

Biť, či nebiť

Haňa mala na olovrant misu jabĺk, mandarínku aešte voľačo. Na večeru zjedla malú pareničku, rajčiny atri celozrnné rohlíčky.
„Ešte chcem jablko. “
Možno by som jej ho dala.

Pokora

„Volal mi Martin,“ začína bývalý manžel. „Ivan zomrel. “
„Ako sa to stalo. “
„Ráno ho našiel ležať na zemi, bol vbezvedomí, chrčal.

Pozornosť

Sedíme sHaňou na schodoch do podkrovia, Petra na sedačke.
„Mňaaau,“ ohlási sa Petra obvyklým spôsobom.
„To čo bolo. Pječo Peťka ujobila mňau.

Babka manipulátorka

„Predstav si, baba Ola mi hovorila, že Hanka by sa chcela pokrstiť, aby mohla chodiť do kostolíka,“ zdôveruje sa mi Monka. „Že asi sBejkou sa otom rozprávali. Povedala som to Mišovi. Ten si zavolal Hanku apýtal sa jej, či sa chce dať pokrstiť.

Malá lesť

Vrátili sme sa od mamy, malá večerala, po niekoľkých prídavkoch naozaj skončila. Rodičia čakali už len na ňu. Schmatla ma nenápadne za ruku: „Gabi, poď. “
Otec spozornel, keď videl, ako ma vlečie na schody: „Hanka, ide sa domov.

Mama má pravdu

Mama príde zdialýzy maximálne spokojná. Prvú ju napichli, prvú odviezli domov. „Hovorila som sestričke, ako sa teším na večeru. Že budem mať údené mäso amajonézový šalát od dcéry.

Čoraz citlivejšia osôbka

„Mariena mi poslala esemesku - zomrel mi brat Jožo, pohreb bude vpondelok odesiatej vNitre. No čo už je ona celkom sprostá. Čo nevie, koľko mám rokov. Hádam tam nepôjdem vlakom.

Moje klbko

Haňa skáče na sedačke medzi mnou amamou Monkou. Robím si srandičky, napodobním hlas mojej mamy: „Hana, poď trošku za mnou. Veď sa mi zdalo, že sme už kamarátky. “
Monka pochopí, smejeme sa.

Veď ja im ukážem

„Teraz som prišla domov. “ hlási mama rozčúlená. „Načo ma odpoja opolhodinu skôr, keď mám potom sedieť všatni. Pýtam sa, kde je sanitkár.

Všetci sú sprostí

„Neuveríš, kde som. Vobchode,“ hlási sa mi mama.
„Dobre, mami, zavolám ti neskôr. “
„Nečakala som, že mi zavoláš tak zavčasu.

Nevypadnúť z roly

Hráme sa na škôlku. Výnimočne na pár minút bývam pani učiteľka. Inak je ňou Haňa aja som celý kolektív. Chlapci, aj dievčatá.

Revidentka

Zaťovi traja žiaci neprišli, skončil v práci výnimočne skoro. Zbalila som tašky a vyrazili sme k mame. Prišli sme za svetla. Po prvýkrát v živote sme počuli: „Tak zavčasu.

Do kariky

„Mami, sme na námestí na koncerte pre Ukrajinu. Zavolám ti, keď prídeme domov,“ zruším mamu skôr, než sa stihne rozrozprávať. Aj tak by som ju tam nepočula anevedela, kedy treba pritakať.
„Predstav si, že sme zasa museli čakať.

Sjúzn si vždy poradí

„Ešte sú uteba. “ ozýva sa mama nečakane. Porozprávali sme sa pred obedom dosýta. Dúfam.

Jablko

SHaňou blbneme vPetrinej izbe. Veľký objav – aj na červenej stoličke sa dá točiť. Keďže je ľahšia, plastová, ide to omnoho rýchlejšie. Keď konečne zastaví, motá sa aja kričím: „Budu blejt, velebnosti.

Lyžovanie

„Mami. Pozji, hovienko. Skojo som sa pomýlila apovedala hovno. “ Naozaj sa pomýlila, alebo jej chutilo použiť zakázané slovo.

Prečo

Mama ma prezváňa. Zostávam vobývačke, veď včera bolo super, neočakávam nič, čo by Petra nemohla počuť.
„Gabika, ty ma už máš plné zuby. Videla som to včera na tebe.

Galéria

Mladí tu týždeň neboli. Na klopkanie otvorím. Haňa sedí na taburetke, vyzúva si čižmičky. Otočí ku mne presmutný ksichtík: „Bolo ti smutno, Gabka, že som ťa netočila na stoličke.

Koho sa báť

Nie som televízny maniak. Väčšinu programov vnímam skôr ako kulisu, maľujem pri nich, štrikujem, čítam, keď Petra pozerá. Seriál Priznanie ma fascinoval už úvodnou piesňou, bohužiaľ, je vnedeľu areprízu nedávajú. Keď brat odíde od mamy do ôsmej, dá sa to stihnúť, posledné dve nedele sa zdržal.

Dozrievanie

řekl ji lásko
mě ubývá sil
já cítil se králem
teď chudák jsem málem

Sjúzn nie je gurmán

„Mamííí. Poď dole. “ kričí na mňa Petra.
„Čo sa deje.

Citové vydieranie

„Dobre som počula. Zajtra dovezú zasa na obed babku. Veď ste sa Monkou zhodli, že je tu bez nej lepšie. Zasa bude rýpať do teba aj do Hany,“ začína dnešný deň Petra.

Kuchárka

Haňa si rozloží maličkú drevenú kuchynskú linku, platničky na sporáku sú iba nakreslené čiernou farbou. Doma má domček skuchyňou, kam môže vojsť, ale táto je ešte po mojich deťoch, iná. Má tam všetko, čo potrebuje, plastové kastróliky, hrnčeky, panvičky, tanieriky, lyžičky, tácku. Navarí aide servírovať.

Papagáj

„Boli sme statinom vzahjadníctve kupovať semienka. Bol tam papagáj ajozpjával. “
„Čo ti povedal. “
„Ahoj.

Nedávne meniny

Počujem klopkanie. Otvorím, Haňa už sedí na taburetke pred dverami. Skôr, než si vyzuje čižmičky, uprie na mňa celú svoju pozornosť aveta – Buď zdjavá. - vyznie oduševnene, až pateticky.

Sjúzn má vždy pravdu

„Okuliare som si ani nedoniesla. Aj tak nič nevidím. Keby som neišla na tú operáciu, mohla som lúštiť, aj čítať. Že som sa, ja sprostá, dala na to nahovoriť.

Začínam sa o ňu báť

Za päť pol šiestej. Mama prezváňa.
„Ahoj. Tak dnes ste nemuseli čakať.

Takmer

Hanka prišla domov ahovorí: „Baba Ola mi povedala, že som už vejká, musím kakať na záchod. Pjenočky musím nechať Ninke. “
„Ty si veľké a rozumné dievčatko. Už dlho cikáš do nočníka a na záchod.

Trikrát Haňa

Popíjame každý svoj nápoj. Haňa si pritiahne šálku mamy Monky anapije sa. Keby nás neupozorní, nikto si nevšimne.
„Mamina, dala som si ztvojho.

Sjúzn sa hnevá

„Vrchná sestra ma vyhrešila. Že som pribrala. Ale čož´. Šak kolko razy som už mala štyridsať štyri kilov.

Odpis

Mama Monka si upletie dva vrkoče.
„Hanka, upletiem aj tebe také. “
„Nie. Nechcem byť s tebou jovnaká, sojy.

Sjúzn obeduje

„Pamätáš sa, Julo sa ma vpondelok pýtal, čo mi majú uvariť. Nech si rozmyslím, na čo mám chuť, vnedeľu prídu pre mňa. Anič. Nezavolal, neopýtal sa.

Žiadne privilégiá pre Sjúzn

Mama ma prezváňa.
„Gabika, ty si na mňa zabudla. “
„Nezabudla. Hovorila som Petre, teraz babka obeduje, teraz knej prišla Betka pre TV program, urobia si aj kávičku, keď odíde, mama ma prezvoní.

Myšlienkové barličky

Pred štrnástimi rokmi, keď zomrel tato, začala som plniť všetky tvoje rozmary. Dovtedy to robil on. Hovorila som si, ktovie, do kedy tu bude. Nech potom neľutujem, že už nemám komu.

Naša Sjúzn

„Mami, ako sa cítiš. Zoberieme ťa zajtra knám, alebo prídeme večer my snákupom. Minule si bola taká slabučká, unavená. “
„Čo som bola unavená ztoho, že som uvás.

Naozaj nepotrebuje

Haňa večeria. Na tanieri má chlebík, cherry paradajky amini pareničku. Rajčinky poukladá jednu vedľa druhej, pareničku rozvinie apoloží na ne. Taký chodníček na kolieskach.

Vždy budem prvá

Raz do týždňa berieme mamu k nám, nech zmení prostredie. Posledný týždeň bola mimoriadne slabá. Zo sedačky som ju musela večer zodvihnúť, obuť čižmy, zviesť ju dole po schodoch, posadiť do auta. Po každej dialýze mi volá: „Hlava sa mi motá, slabá som, jesť mi nechutí.

Zaskočená prirovnaním

zelená voda
riasy bránia vpohybe
čo krok to klzké prsty
plávaním sa ich nezbavím

Prebolievam

máčam ti ruky vrepíku
nie sú to moje rany
zakazujem si bolieť stebou
som iba odvarom

Moja Iva

tuho premýšlam, aká by mala byť správna reakcia všetkých zúčastnených :)
keďže Petra reagovala obranne, bolo jasné, že nevie situácii okamžite riešiť zrelo
- čo netreba hneď hodnotiť ako dôsledok psychického ochorenia, každý z nás sa niekedy ocitá v situáciácii, ktorú nevie zrelo riešiť (niekto sa v 70ke bojí ísť na úrad / niekto v 50ke nedokáže otvorene povedať svojej babke, že už je plný a nedá si 3ju šniclu, lebo babka sa urazí, že mu nechutí / niekto nevie povedať svojmu partnerovi, že ho štvú ponožky na kuchynskom stole a radšej bude 6 hodín mlčky nervózne behať po byte a hrať hru "čo ti je. nič. ", atď)
„Petra, si dospelá. Poslúchni ma, prosím ťa.

Dve deti

Naši prišli pred obedom.
„Chceli by sme ťa poprosiť. “ začína Monka.
„Či by ste mi nemohli nechať Haňu, lebo idete.

Rohy

Haňa ma točí na stoličke. Tatino nás príde pozrieť, táto hra sa mu zdá nebezpečná. O chvíľu príde spilníkom aobrusuje rohy na stolíku, na skrinkách. Toto sa robí, keď sa dieťa učí chodiť, ale nekomentujem.

Drobnosti

„Hanka, ty nevieš papať vidličkou. “ provokuje prababka Zuzka.
„Viem. Požji.

Výnimočná

Počúvam Chrisa Reu na yotube, mám ho dosť nahlas. Čosi sa mi marí, že Peťa dole kričí. Vypnem to anačúvam.
„Telefón.

Tato našich dcér

Iva kedysi rozprávala odeťoch. Keď navrhovala arealizovala záhradku usestry Monky vNemšovej, plánovala: „Ty si taký rodinný typ, budeš sa na materskej starať aj omoje deti. Ja budem zarábať. Preto si dám na tom záležať, aby im tu bolo dobre.

Speváčka

Čo jej príde do ruky, ztoho je mikrofón. Spieva. Občas si sadne za Petrine klávesy, sprevádza sa obojručne, ako to vidí od tatina. Vpodkroví si dáva zvesiť tatinovu gitaru.

Kotol

„Mamiii. Svieti na kotli červená. “ kričí na mňa zdola Petra.
Dopustím trochu vody, skúšam reset.

Dôležité body

„Julko mi doniesol chlieb, aj tie lieky unich mali, čo nemali vo vašej lekárni. “ volá mi natešená mama. Doniesol mi kus kúpenej bábovky, že je strašne dobrá. Pomaličky som ju jedla.

Hnevám sa

„Mišo, prestaň. Daj ju dole. “ upozorňuje Monka na nebezpečnú polohu malej na jeho chrbte. Chytil ju zvláštne, za pokrčené predlaktia, on má pocit, že bezpečne.

Mame sa polepšilo

Okrem čokolád abonboniér, som jej kúpila aj košíčky so sušeným ovocím, pekne naaranžovaným do kruhu. Idú Vianoce, nech má čím obdarúvať. Susedy, sestričky, doktorku, primára, spolupacientov.
„Kúp aj pre mňa sušené ovocie, nech mám čo nasypať na tanier.

Vianočný večierok

Vianočný večierok chránených dielní bol naplánovaný skôr, než prišiel lockdown. Petru to celkom potešilo, nechcelo sa jej. Neviem prečo. Sama nevie.

Torta

Vpondelok dostala Petra od asistentky knihu knarodeninám. Vutorok naozaj nič nečakala, oto väčšie bolo prekvapenie, keď sme vošli do dielničky. Na stole torta. Krásna torta so želatínou, po stranách obsypaná hoblinkami zbielej atmavej čokolády, nápis Peťka 32.

Když nemůžeš

„Peti, vstávaj. Dnes musíme ísť do roboty očosi skôr, nasnežilo. “
Vyberám zo skrine šnurovacie topánky sprotišmykovou podrážkou. Breh zdvora na ulicu vytlačím, je dlhý tak akurát, aby mi vystačili sily.

Aby sa annnie o mňa nebála

gabi,
ďakujem Ti za smutno-múdro-krásny opis
sprievodných okolnosti úmrtia
tety Pavly.

Prepáč

Ráno príde baba Ola, prinesie Hanke ružový šál azopár kúskov oblečenia, ktoré by sa im mohlo hodiť. Mišo sa hodí do vývrtky: „Mama, zasa si upratovala skrine. Všetko presúvaš knám. Zapraceš nám tým celý dom.

Som šteniatko

Petra má narodeniny. Tridsať dva rokov odvtedy, čo ju priniesol Mikuláš. Do roboty ide odruhej, naši jej v piatok povedali, že prídu až otýždeň, potom oslávime. Žmurkli iba na mňa.

Oslobodená od rozhodovania

„Mami, teta Pavla dnes ráno zomrela. Vnoci ju dvakrát prehnalo, sestričky ju prebalili, boli pri nej. Nadránom zaspala. Chystali jej raňajky auž sa nezobudila.

Súkromný koncert

Špatšil šem kometu objohou jeťela
Chťej šem ji žašpívat ona mi žmižela
Žmižela jako laň uješa vjemíšku
Vočích mi žbylo jen páj žjutých penískú

Pozitívna

v covid inštrukciách píšu
takže hlásim.
zadýchavam sa, keď sa po blate štverám do kopca s 10 kg šrotu a Herman mi strčí hlavu do kýbla
bolí ma dojaci prst (ukazovák na pravej ruke), keď nesiem plne naložený tanier

Babka na zjedenie

„Ako sa má Juraj. “ pýtam sa malej.
„Vieš čo, nemá ša dobje. Žjomij ši juku anikdo ju nemóže nájšť.

Chápeš to?

Izby v podkroví sme si očíslovali, pre jednoduchšiu orientáciu. Ak niečo hľadá, zakričím - jednička. dvojka. trojka.

Bláznivá babka

Najväčšia zábava posledných dní, točenie na kolieskovej stoličke.
„Šadkaj ši. “
Zodvihnem nohy, malá behá okolo mňa, výska od radosti. Mama atato majú závrate, neznášajú kolotoče, baba Gaba vydrží.

Vzácna návšteva

„Pôjdeme dnes babke. “ pýta sa Mišo pred odchodom do práce.
„Vieš čo, mohol by si ísť autom acestou sa zastaviť pre ňu. Nech zmení prostredie, unás sa navečeria, bude aj sPetrou aHaňu nemusíme toľkokrát vyzliekať aobliekať,“ vymenúvam výhody.

Dva sviatky v jednom

Viete, že dnes je Medzinárodný deň predčasne narodených detí. Je to tridsať dva rokov, čo som voranžovej deke sedela pred telkou atriasla sa strachom obábätko vbrušku. Takto si pamätajú november 1989 moje staršie dcéry. Oranžová deka austrašená mama.

Sama doma

Mladí prídu pred obedom, ešte nie sú hladní. Tato Mišo organizuje prechádzku: „Hanka, poď von, svieti slniečko. Keď sa poobede zobudíš, kým sa naješ, bude tma. Aj mamina potrebuje na vzduch, pozri, aká je bledá.

Dobrodružstvo

Mišo má vpiatok vyučovanie kratšie, ale treba čakať na Petru. Tá končí osedemnástej. Na hroby vyrážame, len čo ju dopravím domov, ale už je tma. Nevadí.

Roztržitá

Vyberám Petru z vozíka, naučeným spôsobom ju opriem o dvere, sme ako vinník a policajt, čo ho ide prešacovať, či nemá pri sebe zbraň. Vozík nechávam v pozadí, podložím jej kolieskovú stoličku, chytím ju pod pazuchy a usadím. Doveziem ju do dielne, prisuniem k stolu. Vozík odložím do kúta, aby nezavadzal a odchádzam.

Zatvorené cukrárne

Skôr, než sa navečeria, ohlási návrat zdialýzy.
„Vy ste ešte na cintoríne. “
„Nie, mami. Veď Mišo je vrobote.

Lízatko

„Boja šom ubaby Oji. Štále mi niečo padajo ž júk. Jujaj ša nojmájne žobjaj aišjej do jiti,“ informuje Haňa. Slovník babky Oly.

Nevie celkom nič

„Lydka sa ma minule pýtala, načo chodím do pivnice. Stále to mám pred očami. Nevedela som, čo jej mám na to povedať. Ja triedim.

Mám ťa

ponorený do vážnych tém
pracuješ
chcem ťa pre seba
neodpovedáš ak

Kuchárka

Smamou treba ísť na posledné očné vyšetrenie pred operáciou šedého zákalu. Iva nemôže, ide do roboty – sadiť stromy, na iný deň nemá brigádnika. Aby mladí nemuseli ráno skoro vstávať, rozhodnú sa, že strávia unás dva dni, aj sprespaním. Prvý vstáva Mišo, ide pre mamu ado nemocnice.

Sociálka

Haňa príde ku mne ahodí mi bábiku Hanku.
„To ako zachádzaš so svojim dieťatkom. Bábätko musíš podávať takto, ruku pod hlavičku, opatrne. “
Znova mi ju roztopašne hodí.

Začiatok a koniec jedla - téma dňa

„Aj uvás svieti slnko. “ pozdravím ráno mamu.
„Pravdaže, svieti. Len som taká slabá.

Prvá bitka

Malá bola divoká, bolo nás v ten deň u nás plno, odmietala pred odchodom upratať hračky. Chystala som v kuchyni jedlo a nákup pre mamu, neviem presne, ako sa situácia vyhrotila. Počula som len pleskot a Monkin úžas: „Ty dostávaš po holej. “ Vzápätí Hanin usedavý plač.

Empatická maličká

Monka píše: „Poobede Haňa spala a keď už sa budila, zavolala ma. Ľahla som si k nej a po chvíli sa pýta - prečo máš také smutné očká. Hovorím, že ma bolí hlava. Aona - tak ja už vstávam, ale ty ešte ležkaj, keď ťa bolí hlávka.

Kde je miska?

„Gabi, choď žobjať Hanku aJujka, ja šom štajá. “ Ľahne si na posteľ,aby dodala vážnosť svojim slovám, dodá: „Aši žomjem. “
„Ja som Hanka veľmi stará, nedožijem do jari, nebudú mi kukučky kukať na tom mojom košiari,“ zanôtim.
„Ešte.

Zaskočená

Zobudí ma tiché – mami.
Posadím sa, poobzerám, nikde nikoho. Idem vedľa zapnúť počítač. Mail od Monky: „Dnes ti neprídeme.

Diabetička

Mama dnes ide na obávanú diabetológiu. Po návrate mi telefonuje celá rozjarená: „Taký dobrý doktor tam bol, taký chlapčisko. Vôbec ma nestrašil, bol taký ľudský. Študoval si kartu ahovorí mi – vy ste od roku dve tisíc šestnásť diabetička.

Niet krajšieho mena ako Hanka

Bábiky Hanka aJurko. Neviem, čo vyviedol Jurko, od rána je Jujo. Ustavične ho napomína, zvyšuje na neho hlas.
„Tie bábiky sa volajú Hanka aJurko.

Bolo mi fajn

Idem na koncert Jarka Nohavicu, mladí sú ešte unás. VPetrinej izbe sa oblečiem, snažím sa vytratiť, nech ma nehodnotí módna polícia, zať Mišo.
„Gabi, poď sa mi ukázať. “
„No určite, aby si ma celú poprezliekal, ako Monku,“ smejem sa, ale idem.

Haňoviny

„Mamaaa,“ zobudí sa Haňa.
Nakuknem do izby, rukou mi naznačí zákaz vstupu: „Ja potjebujem mamu. “
Kriví pusinku, rešpektujem jej prianie.
„Dobre.

Chutí nechutí

„Vytiahla som si tie cestoviny scukinovou omáčkou. Tie trubice som odtiaľ vybrala. Omáčka bola dobrá. “
„Ty asi nemáš rada pene.

Vedieť ako na to

Haňa statinom blbnú. Počas hry jej stiahne ponožku. Haňa si vyzúva aj druhú.
„Nie, Hanka, bude ti zima na nožičky,“ napomína ju ten, kto jej stiahol prvú.

Ponaučenie

Obedovala som zavčasu, popoludní dostanem chuť na hrianku. Haňa pribehne za mnou do kuchyne: „Čo ideš papať, Gabi. “
„Takýto chlebík som si urobila,“ ukazujem jej.
„Aj ja štem.

Zvláštne

„Mami, teta Pavla pôjde do Záblatia do Seniorville. Vieš, to je ten pekný zámoček. Danka prešla všetky zariadenia vmeste aj blízkom okolí. Snažila sa vybrať to najlepšie,“ oznamujem opatrne mame.

Obyčajná sobota

Popoludní sme vykročili do prírody, smerom k Penziónu kyselka. Bolo nás dosť, čo ešte chytajú slnko za posledný lúč, nech neutečie. Cez dedinku Kubra išli oproti nám štyri ženy, jednu tlačili na vozíku, všetky sa podobali, možno sestry. Prvá pozdravila vozíčkarka, pridali sa ostatné.

Veľkorysá

Bábika Jurko, zatienila všetky hračky. Spomínam na časy, keď sme smalou Ivou išli spolu vsobotu do mesta kúpiť prvú bábiku, bábätko, do nového kočiarika. Celou cestou sme sa tešili, ako doma spolu statinom vyberieme meno. Len čo sme ju vybalili, tatino vtipálek vykríkol – Pišta.

Taká návšteva

„Ešte ich tam máš. “ pýta sa mama po návrate zdialýzy.
„Práve ideme pre Miša do roboty, sme vonku. “
„Tak ja ti potom zavolám, musím ti porozprávať oLydke.

Čo si zaslúžiš

„Gabi, čo mi dáš, čo ši žašjúžiš. “ pýta sa ma hneď pri príchode Haňa.
Niečo mi vtej otázke nesedí, snažím sa ju rozlúštiť, otočím sa na mamu Monku.
„Ako mám tejto otázke rozumieť.

Keď na mne visíš

sedím na podlahe
opretá oskrinku
očarená tvojim spevom
ascénickým tancom

Zlý deň

„Sigety. Aj meno má sprosté, aj on je sprostý. “ začína mama chrliť po príchode zdialýzy. Pritom čas je obvyklý, nepostrehla som výrazné meškanie.

Veľká sestra

„Choď povedať babine, čo ty budeš. “ ponúka Haňu tato Mišo, len čo vojdú do bytu.
Malá pribehne za mnou do kuchyne, škerí sa ahovorí: „Vejká sestja. “
„Prosím.

Náš čierny

„ Bože mama, ty si super. Dúfam, že budeš žiť aspoň sto rokov, aby som ti to stihla oplatiť. Ďakujeme. “ reaguje najstaršia na moju pomoc.

Najviac na svete

Monka malú uspí vpodkroví, zavezie do roboty Petru, zastaví sa nakúpiť.
„Mamaaa. “ zakričí Haňa.
Prídem za ňou súsmevom: „Ty si už vyspinkaná.

Čo som nevedela

Hráme sa vpodkroví splyšákmi, keď Haňa zničoho nič zahlási: „Ja šom ša šama pojodija. “
„Prosím. “
„Ja šom ša šama pojodija,“ zopakuje.
„Áno.

Vlčí Vrch

september (v kozom svete) lásky čas.
do stáda prišiel Herman, galantný hnedý moravák s rodokmeňom až po prababičku :)
máme za sebouďalšiu kontrolu. tentokrát zameranú na "pohodu zvierat"
. vo formulári mala pani otázky typu, či nie sú zvieratá trvalo v tme, či nemajú stereotypné správanie z dlhodobého obmedzenia pohybu, či im nie je spôsobované poranenie s trvalými následkami, či sú kontrolované aspoň raz denne, .

Rodinné obedy

Obvyklé kolečko. Nemšová, Vlčí Vrch, penzión Mária.
„Nie, mami. Penzión Mária organizovať nebudem.

Gaučové hry

Včera som spotešením zistila, že aj sHaňou sa už dajú prevádzkovať gaučové hry, ako uLasicov. Jeho dcéra farbisto líčila, detstvo pod dohľadom otca, keď mama pracovala. Bol vtomto vynaliezavý, aby nemusel opustiť polohu ležmo. Unás stým začala Haňa: „Tuto si lažkaj.

Čo nevieš ty, viem ja

Neďaleko mojej mamy, je už asi rok pražiareň kávy. Vonku zopár stolov, stoličiek, pieskovisko pre deti. Príjemné posedenie, obklopené stromami, pod hrádzou Váhu.
Mama nás vyzerá na balkóne.

Fialky

„Lydka mi obdivovala fialky. Presadila som ich do tej hliny, čo si mi dala, všetky mi kvitnú. Jej nekvitne žiadna. Vyčíta si, že im raz vzime nechala otvorené okno, že sa na ňu preto hnevajú.

Odtál potál

„Kde šú moji jodičia. “ pýta sa Haňa.
„Predsa vkine. Veď ti hovorili, že idú do kina.

Vyznanie

„Snívalo sa mi, že si prišiel. Bol si to konkrétne ty. Rozostlaná manželská posteľa my v nej. Neboli sme ešte celkom vyzlečení.

Medvedík Mir-uško

Dostala som plyšového bieleho maca. Nie je maličký do ruky, ani obrovský ako dieťa, taký akurát. Keby som ho nedostala, kúpila by som si sama, žiadalo sa mi. Dušu mu vdýchol môj vzdialený milý.

O pocite

Malé stretnutie zo strednej.
„Pamätáš si, Evi, ako sme sa pred tromi rokmi stretli vparku. Ty si bola smalou Juliankou, naháňali ste sa okolo preliezky,ja sPetrou na vozíku. Pozdravili sme sa, Julianka pribehla ku mne, podala mi útlu ručičku: „Poď so mnou, ukážem ti jamu, hele.

Poslúcham

„Rozmýšľala som, že Peťku zanedbávam. Už som jej dávno nič nedala. “
„Ako to myslíš. Dávaš jej peniaze kmeninám, narodeninám, kVianociam.

Počúvam ťa

„Neni ti smutno, mami. “
„Je umňa Anka H. “
„Tak fajn. Choď za ňou, nevedela som.

Kolenačky

Termín pripadol na deň, keď sú obe moje dcéry na dovolenke vChorvátsku.
„Mami, musíš sa spoľahnúť na Jula s Renátkou. Decká tu nemám, Petra ide na rannú zmenu. “
„Viem.

Motáci

Kozia farma. Vpiatok sa rozváža mlieko akozie výrobky vplátenných taškách slogom. Zákazníci majú pripravenú rovnakú so sklenenými obalmi zo spotrebovaných výrobkov.
Mama ma prezváňa po druhýkrát.

Spoznať svet

Malá má dva roky adva mesiace. Do škôlky pôjde orok, ale rada sa hrá, že už chodí. Naloží si malý plecniačik, behá po byte: „Ponáhjam ša do škvojky. “
Zrazu zastane: „Ešte nemvožem íšť do škvojky.

Na tykanie

Konečne Vlčí Vrch. Má nás tam všetkých. Deti, vnúčatá, ich partnerov, pravnučku. Počasie napriek nepriaznivým predpovediam vyšlo na jednotku.

Zodpovednosť

Podkrovie je veľké lákadlo. Vylezie na rebriny rýchlosťou opičky, musím kričať: „Dosť. Iba pokiaľ na teba dočiahnem. Teraz dole, jedna rúčka, druhá rúčka, vždy si nahmataj nožičkou, či máš pod sebou šteblík, nestup do prázdna.

Kamoši

Rozpráva dcéra: „Haňa sa opol tretej ráno zobudila. Začala spievať – po nábježí koník beží koník vjáný, škadiaj že ši šuhajíček majováný, škádiaj šom štadiaj šom, šjovenského jodu šom, duša mójá. To ma moja Gaba naučija. Aspala ďalej.

Jednoznačne

„Vieš, že sa tomu Lubošovi ani nedivím, že jej tak povedal. “ reaguje moja mama. „Žije si udetí jak prasa vžite aešte sa sťažuje. Prečo ona tak neznáša nevestu azaťa.

Nespokojná

Chce sa vrátiť domov. Do svojho bytu na štvrtom poschodí bez výťahu. Neuvarí si sama kávu, neosprchuje sa, nevládze prejsť ďalej ako na koniec cestičky pri chalupe vkrásnom prostredí dedinky neďaleko Trenčína. Od rána do večera zle naladená, spomína len na krivdy a ústrky zdetstva amladosti, ktoré nie sú založené na pravde.

Snár

„Snívalo sa mi otebe,“ volám ráno kamoške. „Bola si tehotná, niečo sme spolu nakupovali, bola so mnou aj Petra. Zčistiarne si potrebovala vyzdvihnúť taký červený koberec, pomáhala som ti sním. Zrazu sme boli na izbe, rozprestreli sme ho tam.

Chute

„Takú hroznú chuť som dostala na rožek. Volala som Betke, či nepôjdete do obchodu. Katka jej práve doniesla nákup, aj dva rožky, tak mi jeden doniesla. Hneď som si ho omaslovila acelý zjedla.

Pomocníčka

„Bola si sa ráno sbabou Olou rozlúčiť, skôr, než si išla k babe Gabe. “ pýtam sa vnučky.
Chvíľu premýšľa, napoviem jej: „Či si nemala čas. “
„Nemaja šom čaš, to žnamená, že šom ša ponáhjaja.

Dozvuky

„Vieš, uvedomila som si, že ťa už nie využívam, ale zneužívam. Že toho máš už vyše hlavy,“ začína mama.
„Prosím. To si zčoho usúdila.

Bez okuliarov

„Tak som prišla bez okuliarov. Som sklamaná. Myslela som, že mi predpíše nové. Povedala, že tak, jako ja nevidím, ani ona mi nevidí dovnútra cez ten šedý zákal.

Brat opäť neprekvapil

„Objednaj ma, Gabika ktej očnej. “
„Mami, som ti hovorila, že sa nedá objednať. Ani osobne, ani telefonicky. Jednoducho nastavili systém, kto príde ráno osiedmej, zapíše sa.

Dieťa

Vidím mladých, ako vezú bicykle do záhrady kaltánku, Haňa nikde. Vytuším, že im ušla cez garáž, otvorím vchodové dvere atá si už so širokým úsmevom vykračuje po schodoch. Sadá si na taburetku, vyzuje tenisky, prebehne do kúpeľne, vylezie na Petrinu stoličku akričí –juky. Kým prídu hore rodičia, už sedí za stolom ačaká na obed.

Účesy

Konečne po roku, kaderníčka. Ofinu som si strihala sama, keď som už nevidela avlasy rástli. Kaderníctva zatvorené, keď otvorili amala som termín, prišla správa – idem do karantény.
„Ostrihajte ma ako pred rokom.

Slnko a Ty

za slnka vždy skrásniem
hoci posledné zimy neverím
skamarátim sa so sebou
na krátke chvíle

Neskutočná mama

Vrátime sa sPetrou večer odeviatej. Napriek tomu, že sme smamou hovorili ošiestej, ohlásila sa mi ako obvykle po dialýze, niečo ma núti zavolať jej, porozprávať sa ešte.
„Pozeráš niečo vtelke, mami. Nevyrušujem ťa.

Neverím na náhody

„Budeš objednávať. “
„Samozrejme, mami. Celý týždeň mi môžeš povedať, čo ti napadne. Nákup musím ukončiť vutorok večer ojedenástej.

Koho jej je ľúto?

„Nejdete von. “ volá kamoška.
Spýtam sa Petry, nie je proti, vyrážame. Stretneme sa na polcesty avymenúvame možnosti.

Cynik, teší ma

Petra sa vracia po šiestich týždňoch očkovacieho voľna do chránenej dielne. Vyzerá, že sa teší, je veselá, zároveň akási nesvoja.
„Máš strach. Si nervózna.

Škrátci

„Čo Žilinčania. Už sa ti ozvali. “ vyzvedá nedočkavo mama ohľadne avizovaného bicyklového výletu našich mladých.
„Nie, mami.

Tráva

„Volala som Ivane. Povedala, že na kosačke boli hrdzavé nože, objednali nové. Len čo prídu, dovezie ju apokosí,“ hlási spokojná mama.
Opár dní.

Taková normální rodinka

Vstredu je donáška, nový televízny program, chodí sa kubabke. Keďže sa prepravuje aj jedlo, očakávam, že mladí prídu autom. Ojedenástej zaparkujú pred garážou bicykle skáričkou. Sledujem dianie, nezasahujem.

Recept na dobrý spánok

„Renátka pre mňa prišla otretej. Pekné to tam majú. Zemiakovú vňať takú vysokú, že sa mi Julo smial, že je vyššia ako ja. Rajčiny, paprika, všetko posadené.

Naše zlatíčka

„Koľko metrov si urobila. “ pýtam sa Petry, keď po desiatich minútach zlieza zo stacionárneho bicykla. Natiahne si trojštvrťové legíny, oblečie športovú podprsenku, obuje biele tenisky, obrad obliekania avyzliekania trvá viac ako samotný športový výkon.
„Prečo ťa zaujímajú metre.

Večera

Vrátime sa zprechádzky, ide sa večerať.
„Prosíš si mäsko sryžou, čo si mala na obed alebo rožtek, Hanka. “ pýta sa mama Monka.
„Jižu alebo joštek,“ odpovedá malá.

Nepoviem

„Včera chalani pozerali hokej. Ale Julko mi aj periny prezliekol. On to robí tak pedantne, profesionálne. Len som zistila, že som mu dala obliečku na dvestodvadsať centimetrový paplón, čo tu kedysi on mal, tak som celú noc paplón hľadala.

Aj tak tam nepôjdem

„Predstav si, prišla za mnou doktorka apýtala sa ma, kedy som bola naposledy na diabetológii. Nikdy. Ja tam nechodím,“ hlási mi mama po dialýze.
Jasné.

Nevyhoviem

„Nezavoláš babuške. “ pripomína Petra.
„Nie. Dnes je štvrtok, ide na dialýzu, nemá rada, keď ju niekto ruší.

Moja dvojročná

Malá objavila prebaľovací pultík, zktorého vyrástla, je odložený vposlednej izbe vpodkroví. Dotiahne ho do stredu chodbičky aspestrí tak prebehovanie zizby do izby. Dvere nechávame otvorené, nech nás nič nebrzdí. Dobehneme kposteli, oprieme sa rukami, vyhodíme nohy do vzduchu, otočka abežíme cez pultík späť.

Trávová odysea

Akoby to bolo včera aje to tu zas. Moja záhrada, Moja tráva. Mama ignoruje, že záhrada, ani tráva nie je dávno jej.
„Julko by to pokosil, ale to by bolo tak na päťkrát, už je moc vysoká.

Hreješ

začínali sme predstavami
ohraničením miest
nás odsúdili vrátiť sa k nim
je ľahké nachádzať ťa

Dobrovoľne

Už je to týždeň, čo sa dala Petra dobrovoľne zaočkovať, aby sa mohla po mesiaci vrátiť do práce. Mala tie najkrajšie vedľajšie účinky. Spala ako šípková Ruženka. Ráno do pol desiatej apopoludní znova.

Očkovanie na pokračovanie

Zuzana je odmeraná. Vie, že som hovorila sJankou. Upozorňuje nás, že ak sa Petra do júna nedá zaočkovať, bude potrebovať negatívny test, možno raz do týždňa, možno každé tri dni. Ak nebude vlete dostatok práce, bude sa uvažovať oznížení zamestnancov.

Dobrú chuť

Dospeláci večerajú vkuchyni, Haňu si zoberiem do obývačky. Ťažko by sme jej vysvetľovali, že salámka nie je zdravá. Prečo ju teda jedia rodičia.
Na tanieriku má kolieska rožka sdetskou Lučinou, slovenské ďatlové paradajky, slovenský neúdený syr.

Výčitky

„Nezdá sa ti to sprosté, baviť sa na účet babky. Prečo onej píšeš. Vie otom. “ pustí sa do mňa Petra.

Dáma

„Gabika, koľko stáli tie čokolády. “
Lovím vpamäti, očom je reč. Dva mesiace dopredu myslela na svoje narodeniny. Na dialýze si rozdávajú pri sviatku čokoládky ako deti vmaterskej škole.

Polenu zaspievala

Po dlhšej dobe sme sa stretli umamy vobývačke viacerí. Dcéra, syn, vnuk, vnučka spartnerom, pravnučka. Večer telefonuje nadšená, plná dojmov, do rána sa jej rozleží vhlave.
„Ten Filip je také poleno.

Srandičky

Hráme sa vpodkroví. Haňa sa zastaví: „Babinka do Haninej. Kakám. “
Hm.

Očkovanie nie je povinné

Petra je štvrtý deň vstrese, večer sedím pri nej, aby zaspala. Po deviatich mesiacoch, kedy zatvorili DSS avchránenej dielni pracovala sama, iba spracovným asistentom, prichádza zmena. Klienti prekonali covid, sú po druhom očkovaní, vmáji by mali nastúpiť. Šéfka dielne tlmočila Petre požiadavku riaditeľky, vyžaduje stopercentnú zaočkovanosť, aby nevystavila hrozbe svojich klientov.

Ja toho moc nezjem

„Večer ti zavolám. “ významne ohlasuje mama. Má na mysli návrat znávštevy ubrata.
Otrištvrte na osem ma prezváňa.

Slnko a tma

Pekné počasie vylákalo Haňkovcov na bicykle. Prišli v stredu pred obedom, popoludní si tatino s Haňou pospali. Tato Mišo potom v podkroví učil po telefóne,
mama Monka mala po dlhej dobe stretko s kamoškami na Brezine. Mne nechali
na starosť-radosť Haňu.

Šak čo

„Ten telefón ma tak jeduje. ale šak už ho mám strašne dávno. Nečudujem sa. “
„Mami, kúpila som ti ho pred rokom.

Heeerečka

„Poď, zavoláme Danule. “ vyzývam takmer dvojročnú vnučku.
Ona má svoje „haló“. Keď sa jej zažiada telefonovať, poslúžil starý ovládač na vežu.

Už nechoďte

„Volala si mi, mami. “
„Áno. Len som ti chcela povedať, Gabika, aby ste ku mne už nechodili. Ja ešte mám čo jesť.

Varovanie

„Gabika, ty si mi neposlala nič sladké. “
„Mami, celý týždeň si zapisujem, čo potrebuješ, osladkom nebola reč. “
„Ale kedysi si mi kupovala, aj keď som ti nepovedala. “
„Kedysi.

Málo je ti

ako zabudnutá krhla
vzime na záhrade
musíš niekde pretekať
voda vsakuje do zeme

Bezmocná

bezmocná.
ako jabloň
pridusená objatímbrečtanu
chcem vystrieť

Nástojčivá prítomnosť

cítim sa ako strom vparku
obrastený brečtanom
pridusená
bez možnosti vystrieť ruky

Vianočné vysvedčenie na dialýze

„Nemám sa dobre. Zase ma bolí ten bok. Toľko som si toho naplánovala ateraz sedím skrútená vo fotelke anič nerobím. Keby som aspoň vedela, zčoho to mám.

Som bohatá

pozorujem ťa pri hre
milé gestá džavotanie
som hrnček var
pretekám radosťou

Nahlas

starý muž sedí vkresle
sdvojročnou copaňou
si hľadia do očí
dedo ťuká prstom

Pre vtákov

„Zabudla si mi kúpiť tie čokolády na varenie. “
„Nezabudla. Dúfala som, že ty na ne zabudneš. Načo ich potrebuješ.

Káva

„Povedz Mišovi, nech mi kúpi dve také kávy, jako mi kúpil do toho balíčka kosemdesiatke pre Lydku. Lydka vtedy chválila, že lepšiu kávu ešte nepila. Pýtala sa, kde to kúpil. Chcela by som dať mladej Lydke, za to, že mi obrala tú jabloň astarej za to, že ma tak sprosto ostrihala.

Gaba

Počujem vzámke kľúč, zámerne nevybehnem vústrety, nech ma Haňa hľadá. Prvá vojde Monka. Pozriem prekvapene, akoto, že na čele necupká malá. Vysvetlenie príde vzápätí.

Spievať nie

„Pozerala som si moje zápisky. Od roku 1999 si to píšem. Ja som celé tie roky mala vysoký tlak, aj keď som brala lieky. Mám tam osem pohárkov ogarkov, sedem pohárov ogarkov, každý deň som zavárala.

Sme dospelí

nehrajme sa na večnosť
pozrime si do očí
podstatnú časť máš odžitú
sme pripravení

Strach o dieťa mení slovník

Mišo pustil vzimnej záhrade elektrický ohrievač na obidve špirály, nech sa rýchlo vykúri. Malá vbehla nečakane za ním, skôr, než stihol zareagovať, vyskúšala pá.
Spustila rev, keď sa Monka práve sprchovala.
„Čo sa stalo.

Už nikdy

„No čo mamula, čo robíš, keď je takýto čas. Lúštiš. “
„Nič. Celkom nič.

Návšteva pravnučky

„Ešte večer na posteli som sa usmievala. Prehrávala som si to. Na všetko hovorila nie. Nechcela povedať, ako sa volá, ako sa volám ja aešte sa na tom smiala.

Prajná

Vrátia sa od babky Zuzky. Haňa spapá chlebík, potom pásiky žltej papriky. Spomeniem si na našich. Najskôr zje mäso, potom zemiaky a nakoniec uhorky.

Marína keksy

„Som sa Julkovi pochválila, že Jarko mi doniesol koláče. Taký bol najedovaný, či nemôžem im povedať, Renáta by mi upiekla. Nech poviem, aký lúbim. Ja lúbim každý.

Sucho v ústach

„Ráno, keď sa zobudím, mám strašne sucho vústach. Myslela som si, že sa mi prestali tvoriť sliny. Našťastie tam dnes bola tá dobrá doktorka. Hovorila som jej to apýtala sa ma, či nemám doma suchý vzduch.

Nechutenstvo po druhé

„Hádaj, čo včera varili. “ skúša ma mama.
„Kapustu. “ skúsim.

Nechutenstvo po třetí

Spomínam si, keď som sa učila na skúšky, babka Anička minachystala obed, nikdy so mnou nejedla. Nechutilo jej, ona už toho moc nezje. Len čo som odišla do izby ku skriptám, babka sa rozkašľala, rýchlo jedla, až jej zabiehalo. Stála som pred dilemou.

Kto zavolá

„Mami, tá druhá zámožná rodina sa volala Sýkorová. Vieš, sDankou si teraz overujeme, čo si zdetstva pamätáš ty ačo jej mama. Ábelovcov spomína aj ona, oSýkrovcoch Danka nič nevedela. “
„Čoby.

Test negatívny, myslenie pozitívne je ideál

Petra mi ukazuje ruky. Tak ako ich inokedy skrýva, dnes mi ich ponúka. Obzerám zo všetkých strán, rany aranky zahojené.
„Peťa.

Do šlaka!

„Tá Lydka ma ostrihala strašne. Už večer, keď som si odtočila natáčky, som to videla. Že som mala natočené, ani nebolo poznať. Potrebovala by som trvalú.

Samota

„Vieš, mňa si tam tak považujú. Iste preto, že ja jediná tam čítam. Minule som už dobre nevidela, bolo tak šero, tak som ich počúvala. Sestrička hovorila, že najhoršie je, keď človek zostane sám.

Nechutenstvo

Celý deň prší, mračí sa, zavolám mame aj popoludní, určite jej je dlhý čas. Keď nemám určenú hodinu apovinnosť dvakrát denne, cítim sa slobodnejšie.
„Neuhádneš, koho mám na návšteve. “ prihlási sa mama beťársky.

Jednotvárna strava

Mama sa vráti zdialýzy, prezváňa ma. Konečne sa utorok vrátil do starých koľají, nemusí chodiť oštvrtej ale ojednej, ako vo štvrtok avsobotu. Napriek tomu je nejaká skleslá.
„Mám takú jednotvárnu stravu, kedysi si mi nosila štrúdlu avianočku, salámu som nejedla ani nepamätám.

Langoše

„Mamuškaaaa. Urobíš mi zajtra na obed langoše. “ zatiahne večer Petra.
„Nieee,“ zareagujem nešťastne, už mám nachystané hovädzie mäso.

To ja

„Už mám vladničke štyri bagety,“ začína zasa mama.
„Mami, vieš, nad čím som premýšľala. Predstav si, že by Julo nosil domov bagety avyhadzoval ich, miesto toho jedol iné pečivo, chlieb. Nehovorila by si – ten Julinko, aký je fajnový.

Farba je dôležitá

„Ako sa rozhodol Julo. Ide na testy, či nie. “
„Ja som sním od toho piatku nehovorila. Vnedeľu tuneboli, neviem nič.

Haňa

„Mišo bude od pondelka robiť zasa zdomu. Dávať deckám úlohy, budú mu posielať videá snahrávkami, on ich usmerní. Takže naše utorky astredy sa rušia. Ale niekedy prídeme.

Zákaz vychádzania

„Vpiatok mi volali naši zobchodu, aby som nadiktovala rodné číslo, že mi vyzdvihnú tie lieky. Hovorila som, že mi ich kúpila Ivka, keď sme išli na pohreb. Ale keď už boli vobchode, dala som si kúpiť vajíčka arybie prsty, nech mi Julko vnedeľu donesie.
Osiedmej sa ku mne niekto dobíja ato Julko.

Ulomené uško

„Prečo si mala toľko obsadené. Už som chcela Betke volať, či nemám niečo ja stelefónom. “
„Volala mi Danka. Potrebovala sa oniečom poradiť, nechcela som ju hneď zrušiť.

Kam sa podeli vtáčky

Mama má celkom dobrú náladu. Spomína ešte na piatok.
„Mrzí ma, že si Ivka včera nič sladké nezobrala. Otvorila som tú bonboniéru od Vlada anechcela, že zjedla doma veľký zákusok.

Dojmy z pohrebu

Mama ma prezváňa niečo po piatej.
„Áno, mamula. “
„Nemysli si, že doteraz trval pohreb. Bola tu Ivka, uvarili sme si kávu, podebatovali sme.

Dve sestry

Okolo jedenástej mi volá bratranec Peťo: „Mám pre teba smutnú správu. Zomrel otec. “
„V nemocnici alebo doma. “
„Volali sme večer záchranku, povedali nám, aby sme zostali pri ňom, že ho už nebudú prevážať.

Moja úžasná deväťdesiatjeden ročná mama

„Tak som rozmýšľala, Gabika, aká som ja sebecká. Nikdy som nechcela byť niekomu na oštaru avlastne som. Nemusíš mi volať apočúvať tie moje výlevy. Nechcem ťa obmedzovať.

Spravodlivosť na prvom mieste

„V piatok som sa išla prejsť atak ma nohy poslúchali, vrátila som sa pre peňaženku, že skúsim až do malého obchodu, či dôjdem. Predstav si, mali tam šamróny aj moravské koláčiky vakcii. Zobrala som ich, aj jednu smotanu. Naspäť som už nevládala, chcela som si odpočinúť na lavičke pred kostolom, ale práve končila omša, ľudia vychádzali zkostola, tak som sa hanbila.

No čo moja

„V noci som zle spala. Stále sa mi zdalo, že potrebujem na záchod. Išla som, aj som tlačila, nič. Idem druhý raz, no takto ti poviem.

Radšej

„Gabika, ty si mi hovorila, že. “ začína mama.
Ej, toto nevyzerá dobre. Tá intonácia.

Signály

zaspávam na chrbte srukou zalomenou
predlaktie cez oči kým neochabne spánkom
prebúdzam sa shlavou pod perinou
ráno čo ráno

Ozajstná žemľa

„Chalani len čo prišli, zapli telku, pozerali Sagana. Julko mi povedal, že keď ma nebavia bicykle, tak mám pozorovať tú nádhernú prírodu. On je vposlednej dobe taký nadšený prírodou, všade si všíma. Mňa to až tak nezaujíma.

Šmykľavka versus tobogán

Monka volá: „ Aký máte program. Ideme zNemšovej na bicykloch, mohli by sme sa niekde stretnúť. “
„Nemáme nič extra, super. Rady sa stretneme.

Vďačnosť

„Včera večer som išla tej Lydke zagratulovať, ja jej to vždy spolu, vjeden mesiac má meniny aj narodeniny. Bola zvedavá, čo všetko tam je, pripadalo jej to také honosné. Hovorím, ani ja neviem, kúpila mi to Monika, aj to ona tak pekne zabalila. Hneď ma usadila, ale ani jednu vetu ma nenechala dohovoriť.

Pracovní asistenti

„Gabi, máš chvíľku. “ telefonuje pracovný asistent Peťo, krátko po našom príchode zchránenej dielne.
„Samozrejme, hovor Peťo. “
„Vieš, potrebujem sa stebou rozprávať anechcel som pred Adamkom.

Bezradný brat

„Ešte by sme mohli na tú kyselku, na langoš, kým je pekne,“ nadhodí mama.
„Dobre, mami, dohodni sa sJulom, my sPetrou prídeme. “
„Myslela som, že rodinné sešlosti skončili Vlčákom,“ reaguje Petra.
„Ak nechceš ísť, nemusíš.

Na bicykli

hore už bolo chladno
bicykel dole kopcom
sadám si skávou
stena medzi balkónmi

Jedzte, pite, hodujte

Budú takmer tri hodiny, je september, ale slnko hreje ako vhorúcom lete. Možno práve preto je voľný stôl uprostred dlažby, mimo dosahu stromov. Nevadí. Mame je zima stále, mne slnko neprekáža.

Hostiteľka

„Volala som tomu Julovi, povedal, že stačí otretej. Ty si mi povedala, že. “
„Mami, ja som všetkým napísala presne to, čo si povedala, citovala som ťa. Ivana nám večer odpísala – medzi štrnástou apätnástou je to vpohode.

Načo?

„Gabika, ty mi nemusíš každý deň volať. Naozaj. Veď človek nemusí mať vždy chuť. “
„Ale mami, potom si nervózna, voláš Monike do Nemšovej, či omne nevie, či sa niečo nestalo.

Zisky

„Bol tu bol taký chlap zplynární. Vysvetľoval mi, že keď platím elektrárňam, to je zahraničná spoločnosť. Keby som mala elektrinu unich, zisky by zostávali na Slovensku. Ato ja radšej budem platiť Slovákom.

To ja

„Volala mi Gita, keď som bola na ušnom. Povedala som jej, že som udoktora, aby moc nekecala. Predstav si, že si zabudla niekde vmeste palicu aprišla na to až doma. No hovorím jej, Gitka, ty mi nehovor, že tú palicu potrebuješ.

Pre návštevy

„Povedala som Julovi, nech mi vnedeľu Renáta, keď pôjde autom, dovezie minerálku. Šak je to len pre nich. Ja ju nepijem. Filip, prvé, čo prídu, donesie poháre, vypijú celú fľašu.

Riešenie

Nikto sa jej pri dverách nedozvoní, nedoklope, treba použiť telefón, ktorý má na plné pecky. Strojček jej predpísali naposledy pred piatimi rokmi. Rozpadá sa, vypadáva zucha. Ustavične sa sťažuje, keď ju chcem objednať na ušné, potrebuje sa predtým poradiť sbratom.

Objímať motýľa

dva týždne strávené pri mori
vsúkromí bez ľudí
zúžený svet
mama tata hana

Prekliate bagety

„Dnes sme dostali bagetu. Bola tak profesionálne zabalená, to nerobili sestričky, asi objednali. Nemohli sme to síce jesť tam, až doma. Dobrá bola.

Pokosené

„Bola som sa pozrieť vtej záhradke. Okolo stromov to treba snožnicami. Poviem Julkovi, keď príde v nedeľu. Len či príde.

Až bude pokosená tráva

„Treba pokosiť tú trávu. Už je taká vysoká, že si nemôžem ísť sadnúť ani na lavičku,“ začína mama zasa strávou. Kedysi jej vadilo, čo povedia susedia. Vtedy som jej povedala, nech sa ozáhradu nestará, darovala ju Ivane.

Sklamaná 7

Na druhý deň mi zvoní telefón. Nemôžem uveriť, volá Adam. Keď ho nezodvihnem, zavolá znova.
„Áno, Adam.

Sklamaná 6

Večer mi volá asistentka Eva zchránenej dielne: „Môžete hovoriť. Ste tam sama. “
„Som sPetrou. “
„Môžete si nájsť miesto, kde nás nebude počuť.

Sklamaná 5

Petra má dnes poobednú. Otvorím garáž, kúsok od dverí stojí Adamov bicykel. Stŕpnem, pripadám si ako vo filme Noci snepřítelem. Čakám Petrinu reakciu, nič.

Nie je to až tak zlé

„Mami, keď budeš nabudúce potrebovať lieky, daj si predpísať elektronicky. Renátka chodí autom, vhociktorej lekárni ti môže vybrať apriniesť cestou zpráce. Stačí, keď jej do telefónu nadiktuješ tvoje rodné číslo. “
„Dnes som si chcela ísť do Kauflandu pre lieky.

Sklamaná 3

On ma nahováral, aby som išla snimi do Žiliny. Keď som to odmietala, dohovoril stretnutie vMagnuse aj so Samom, hovoril, že on je tak trochu aj právnik. Pritom sa spoznali na Trenčianskej univerzite vprvom ročníku aobidvaja odtiaľ odišli. Ukazovali mi prezentáciu, Samo už vyťahoval nejaký papier, aby som to podpísala, že ma tam prihlási.

Sklamaná 4

Napísala Ondrovi. Ovšetkom. Zavolal jej. Nemohol uveriť, že je to pravda.

Sklamaná 1

„Môžem ísť sAdamom von. “ pýta sa Petra.
„S Adamom. Čo tak zrazu.

Sklamaná 2