Výdych pod vodou

I

mačka je schovaná pod dekou
vonku spŕchlo
horúčavy zvyšujúce riziko samovrážd pokračujú
julie lescautová je nepozerateľná
le passé devant nous
nič už zo mňa nebude

II

život je len hra
so šnúrkou
spánok, jedlo
sem tam súlož
šnúrka sa zvíja ako užovka

mačka ju drží pevne medzi zubami
a uteká preč

III

na tomto platane
pod ktorého konármi sedíme
kedysi obesili človeka
popíjame biele housewine
a naša jediná starosť je holubí trus

IV

mohutné vlny
keby chcel
zabil by nás Poseidon

nech sme čímkoľvek
voda nás premení
na vodu

tú malú rasistku
čo pribehne vždy
keď vydedencom
dávajú nádej
mám v predstavách
ako bohyňu

čo namiesto
trojzubca
ukazuje hrable
so zlomenými zubami

chce to čas, aby sme sa stali zlými?

zvuk vĺn narážajúcich o breh
je intenzívny
zabúdam sa báť

V

tá slnkom pripečená talianka
ležiaca na sun bed za 5 evri
je vyvedená z miery

rovno pred jej očami
sa usadili dve lesbické ženy

z jej pohľadu je zrejmé, že to, čo vidí, je hnus, ktorým opovrhuje

pošepne čosi o tom manželovi

je zvedavý, otočí sa, je si vedomý toho, že cez slnečné okuliare nevidno jeho oči

vchádzame do vĺn mora

nádych
a potom výdych pod vodou

VI

som nevyžehlené tričko
som úzkosť v preplnenej reštaurácii

VII

raňajkujeme v záhrade Amálie Rodriguez
goudu a žemle z miestnych potravín pingo doce

okolo nás prechádzajú ženy
v športovom oblečení
s elegantnými kabelkami pod pazuchami
robia kolečká okolo parku ako my dve
keď sa stretneme na Kuchajde
v čase obednej prestávky

a potom je tu ešte tá pani
s labradorom
niečo mu vraví
výraz ma zmätený
nik jej nerozumie

stúpame k záhrade v kopci
na jeho vrchole
je súsošie dvoch žien
jedna druhej čosi šepká do ucha

alebo je to bozk

ukazuješ prstom na sukňu jednej z nich
vyškiera sa z nej karikatúra penisu

ach Amália, keby si len vedela

len kúsok od nášho hotela
je jedno z najkrajších miest

 

VIII

divá hus

táto stará portugalská žena
nám niečo vraví

našuchorí perie, rozprestrie krídla
a odchádza

má toľko starostí
koľko je batohov s jedlom v tejto záhrade

je stará, vie ako to chodí
musíš sa postarať sama o seba
nikto ti nič nedaruje

IX

sklamaná

vietor zo severu
pred sebou tlačí oblaky
mladá žena
ktorá sa len pred chvíľou
vyzliekla do plaviek
a ľahla na ležadlo
vstáva a odchádza

X

ak by sa dalo vypísať
z hocičoho vypísať
zobrať úzkosť
a urobiť z nej slovo
písmená
a napísaním toho slova
by odišla

nie je to len prúdenie vzduchu
je to dôkaz

žiadne dvere sa nezavrú

snažila som sa uniknúť
príbehu o mne
pravidelnými rituálmi

už viem, čo mi je

dýcham
a pritom počítam

som tá, čo ti kazí život
jeden dva tri štyri
som tá, čo ti kazí život
päť šesť sedem

a osem je výdych

dá sa s tým zmieriť?

život je zvláštna štafeta
všetko
čo zažijem
odovzdám

v inej forme

vždy odovzdám
aj vtedy
keď nechcem

posratý život

vyliečim sa
keď sa stratí
môj pôvodný príbeh

a tak píšem

XI

st. wolfgang

kedysi dávno som tu 
ukazujem ti to miesto
prstom na google maps
brigádovala ako umývačka riadu

už vtedy som vedela
že zo mňa niečo bude

---