Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seTEODICEA
Autor
Slavomir Mily
TEODICEA
pochybnosti
cítite tie basy?
obliekajú to „nenápadné“
tečú vo vlnách
rozochvievajúc základy
našich domnelých domov
až z nich stúpa prach
miešaný
slinami a krvou
sú to semená
bolestivo putujú
a kde zastavia
tam bobtnajú
pôst
opakujem si to
„prach som a v prach sa obrátim“
aký má zmysel odopieranie?
má zmysel o tom premýšľať?
znenazdania
zodvihnem oči k oblohe
kde grandiózne pláva
dobrodruh v balóne
túži sa dotknúť slnka
tak odhadzuje závažia
o neviditeľnom Bohu
niekto odpálil mešitu, kostol,
alebo iba tak metro
umierajú ľudia
v modlitbe a panike a bolesti
toto chceš?
na onkológii sa deti
hrajú s parochňami
toto chceš?
toto je to dobro?
keď kňaz zneužije dieťa
keď krivo obvinia kňaza
toto chceš?
kobercové nálety
detskí vojaci
utýrané ženy
toto dopustíš?
ak to vidím ja
musíš aj ty
veď si všemohúci
nevidím ti do hlavy
dokonca nevnímam
ani všetky bežné zázraky
ako zrod života,
lásku a šťastie
možno v tom všetkom
udržuješ ten jemný balans
neviem
ale verím, že raz
mi odpovieš
12 názorů
moja predstava, lebo podobné otázky som taktiež neraz už riešila:
Boha si personifikujem ako dobro a ako všetko to, o čo sa oplatí snažiť, usilovať, je to niekto, kto aj mňa vyzýva k tomu, aby som zvyšovala svoju hodnotu (to platí nielen pre mňa, pre každého)
zároveň som jeho "rukou" (a už som popísala, čo bolestivé ako "ruka" denne robím iným bytostiam, aj nechtiac), ale snažím sa - hoci niekedy len neviem, čo činím a niekedy sklamem
mám pocit, že všetko to tvorenie je ešte v procese, preto potrebuje Boh aj "údy", či "ruky"
ja netvrdím, že nie je všemohúci, ale pre mňa je prioritné, že je dobrý, a to ostatné musí korešpondovať; viem prijať skôr predstavu NEvšemohúceho Boha ako Boha zlého; zlému bohovi sa nechcem klaňať
slobodná vôľa - dúfam, že ju máme
zaujala ma Tvoja úvaha
"Existenciou Boha pripúšťame nesmrtelnosť a tu sa nám radikálne mení pohľad na "dočasné" utrpenie, už nie je a priory zlé, ale je cestou vykúpenia, očistenia, lebo je dočasné, raz skončí"
- áno, aj z hľadiska pozemského života je iné, ak niekto musí trpieť napr. pri a po nejakej operácii, ak potom získa zdravie, iné je (ak neprihliadame na nesmrteľnosť) to isté utrpenie, ak končí smrťou, pretože nevidíme význam toho utrpenia
a ešte dúfam, že Boh naozaj má aj lásku k nám a k iným bytostiam, a koná s ohľadom na ňu, potom aj to utrpenie zmysel má, a dá sa predpokladať, že len ho nevidíme
Slavomir Mily
18. 03. 2019Prečo mame problem ??? Príde mi to lacné ...a ako som pisala vkus nepustí ...stačí takto ?alebo -držiac sa tvojho slovníka-potrebujeme ešte hlbšie zdôvodnenia?..dodáme ,
Mněš jde hlavně o dvě věci :
a) o to , abych vytrhl lidi z letargie
b) o tipy .
Slavomir Mily
18. 03. 2019karle... som rád, že mi ostávaš verný 8-))))
entropia...som rád, že oslovila
R.L...vďaka
ysslandia...ďakujem za kritiku, vážim si to...v úvode píšeš,že si v pomykove, to poslednou básňou som chcel rozčeriť "tiché vody"...čo do citového vydierania...nespĺňa to základné atribúty, "ak nespravíš toto, potom ťa čaká toto"... tu by som sa chcel trošku pýtať a nesúvisí to iba s touto básňou, ale zaregistroval som podobné narážky aj pri iných mojich veciach a to nie len od teba...narážam na "moralizovanie"...Čo pre teba znamená morálka? Čo je to moralizovanie? A prečo máme problém, keď sa ukáže v poézii?
zvedavec...myslím si,že je všemohúci a presahuje nás, v básni som nechcel odpovedať, chcel som, aby sme sa pýtali spolu a pokúšali sa odpovedať, každý za seba...nemyslím si, že zlo je nedostatok dobra, myslím si, že sú to rozdielne sily, už svojou podstatou, jedna buduje a druhá ničí...zlo, podľa mňa, je odmietnutie dobra...a prečo ho Boh (ak pripustíme jeho existenciu) dovolí?...je to veľmi zložitá otázka, odpoveď je ešte zložitejšia...pracovne si položím iba dve tézy (k ďalším som sa nedopracoval)...1. určite je tu spojenie so slobodnou vôľou, my ako jedinci máme možnosť si vybrať ako budeme konať, naše rozhodnutie je determinované okolnosťami (spoločnosť, intelekt, hodnotový systém atď.), ale rozhodnutie je stále na nás, stále sa rozhodujeme sami...2. ak sme pripustili existenciu Boha, prečo teda dopustí utrpenie=zlo? Existenciou Boha pripúšťame nesmrtelnosť a tu sa nám radikálne mení pohľad na "dočasné" utrpenie, už nie je a priory zlé, ale je cestou vykúpenia, očistenia, lebo je dočasné, raz skončí....tu potom vyskakujú ďalšie otázky...
stárnoucí vlk...vďaka za podporu, teda aspoň tak som to vnímal
Musaši...vďaka za podporu...presne o to mi ide...vytrhnúť z letargie
Jen citově vyhrocené básně dokážou čtenáře vyburcovat z letargie a donutit ho , aby se zamýšlel nad obsahem . A právě toto zamyšlení by mělo být cílem autora , který klade důraz na obsah . Oceňuji , že k takovým autorům patříš .
Já tíhnu k buddhismu , ale kdybych měl nějak akceptovat figuru Boha , nejbližžší by my byl panteismus - Bůh svět pouze stvořil a dále už do něj nezasahuje . Vše pouze probíhá podle zákonů , které On vytvořil . Bůh je rozptýlený v přírodě , Bůh je sama příroda . Tip .
Stárnoucí vlk
16. 03. 2019Oceňuji odvahu uchopit takto obtížné téma, Ysslandia má sice pravdu, že je výrazivo na hraně, ale také je pravda, že uchopit do srozumitelné formy Boha a archaické prostředí Písem a dějin, není snadné. Připadá mi, jako bys chtěl napsat s klasikem - Boha omlouvá jen to, že neexistuje (ale s nadějí)
Páčia sa mi
No k tej trojke - taký môj pohľad k Tvojim otázkam:
Kúpila som si mikroskop, taký obyčajný, detský.
potom som okrem iného urobila senný nálev a po pár dňoch som kvapku vody vložila na sklíčko pod mikroskop
môj detský mikroskop má len malé rozlíšenie, ale čo som tam uvidela - koľko života, koľko stoviek organizmov, hýbali sa, kľučkovali, kŕmili sa na zbytkoch sena - keď som sa vynadívala, mala som problém, čo urobiť s tou schnúcou kvapkou vody po použití. Aby som sa nestala masovým vrahom. A tak pre jeden jediný raz som vyniesla sklíčko na dvor a obliala som ho čistou vodou. A uvedomila som si, čo robím dennodenne.
ja som zabíjať nechcela, ani vytvárať niekomu utrpenie
čožejaviem - hovorím si - ja tak žiť nedokážem, aby som neubližovala; kade chodím, moje topánky tlačia na život, ničia ho, dokonca aj v črevách mi pomáhajú organizmy, ktoré kvôli mne hynú, lebo ich poslaním je vytlačiť zbytky potravy vlastnými telami von, aby tam zahynuli; ale aj vlastné moje bunky hynú, aby ma ochránili pred infekciou a pod.
Ja tak nedokážem žiť, aby som nebola pôvodcom bolesti. Hoci by som chcela.
Ale skade mám mať ja istotu, že ten, ktorý nás presahuje, ten bytostiam utrpenie praje, a že keby chcel, dokázal by veci zariadiť pre všetkých idylicky a bezbolestne. To čo nedokážem ja, On by mal?
Aby to bolo pre nás jednoduchšie, povedali sme si, že je všemohúci.
Ja som vždy pri takých textoch v pomykove. Uvedomujem si, ža autor dokáže pracovať s výrazom, dokáže prezentovať svoju meditáciu, konfrontáciu, ponor- na druhej strane / narážam najmä na trojku / príde mi to ako isté citové vydieranie. osobne mám averziu na pojmy ako knaz dieťa, dieťa na onkologii, v parochni atd... text je vystavaný štandartne, tuná teda asi aj veľmi dobre.- ale niektoré pasáže sú u mna úplne na hrane- niektoré až príliš silené / prach miešaný slinami a krvov... atd atd../ ako celok sa detto striedajú lepšie pasáže, s tými slabšími. U mňa, aj napriek tvojej schopnosti civilnej prezentácie, mi toto prišlo také- povedala by som vydierajúce, hrajúce kúsok na city, kúsok lacného moralizovania- ",- vkus ma nepustí. Prepáč
Dlouho jsem neměl tu čest... konečně jsem se dočkal. Pěkná práce a oslovila mě poetika i bonus k zamyšlení. Nejvíc bych vypíchl "Post." Ale jako celek "jedna Báseň."