Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seČasopriestor
23. 04. 2002
8
0
1837
Autor
Daydream
Pretože cítim, že predošlá báseň vyzerá skutočne nedokončená, bude asi dobre keď doplním čo tam patrí.
Sedíme tu vedľa seba...
hľadíme si do očí.
Vidíš mňa.
Ja vidím teba...
Každý v inom storočí.
Budeme tu chutnať večne
čistú nádej z kalicha,
dotyčnice v nekonečne
nemý výkrik do ticha.
Možno keď čas zdolá priestor
(prosím žiadnu paniku),
stretneme sa v jednom bode
zrodenia a zániku.
hrdzava_dzejn
10. 04. 2004
hm...tak musim priznat...majstrovsky si to zrymoval...to sa cenni...to nevie kazdy..
krasne....lahulinke ako tichy dazd
Myslim, ze cokolvek co by som povedal vyznie hlupo, preto prosto... Dakujem
Storyteller
24. 04. 2002
len kvôli "kráse" urobil som aj z prvej strofy štvorveršie (spojil tretí riaodk so štrtým) a ako fanúšik dobrých rýmov ti musím zatlieskať, lebo sa to číta ľahučko a príjemne (hoci rýmy seba-teba sú už naozaj notoricky známe), plne to korešponduje s titulkom a obsahovo celkom vyjadruje to, čo túžiš povedať.
Nay dvojveršie: dotyčnice v nekonečne / nemý výkrik do ticha
Tip a zaraďujem do klubu!