Bolí, nebolí

„Betku bolí kĺb. Bola u doktora, predpísal jej infúzie. Ale nemá ju kto voziť, autobusom si netrúfa. Navrhol jej sanitku a ona súhlasila! Že sa nehanbí. Ani na kávu neprišla. Volala mi, že neprejde. Cez ulicu! Som jej povedala, Betka, keď ja prejdem, prejdeš aj ty! Že nemôže, bolí ju to. Poobede som jej zazvonila, normálne mi prišla otvoriť. Dopili sme kávu a keď sa postavila, takto sa plazila okolo fotelky, pridŕžala sa,“ predvádza mama herečka. „Toto nemám rada, keď to na mňa hrá. To ja, keď idem von, tak sa vystrem, nech nejako vyzerám, aj keby ma jako bolelo.“

Nekomentujem.

„V utorok bolo treba kúpiť program. Volám jej, či mi kúpi, ona nemôže. Chápeš to? Len do nášho malého obchodíku. Do čerta, tak keď ona nemôže, obliekla som sa a išla som ja, kúpila som aj jej. Z posledných síl som domov došla, ale nech! To preto, že ju nikdy nič nebolelo.“

„Neviem, či sa ty pamätáš, malá si ešte bola. Keď som ležala s chrbticou, nemohla som sa ani pohnúť. A babka takto stála vo dverách, ruky v bok – keď budeš ležať, to ti bude dlho trvať. Mala by si to rozchodiť, volačo ísť robiť. Neuznala mi. Strašne mi to od nej zle padlo.“

Žeby si myslela, že to na ňu hráš?