Definícia

Naše pseudonymy boli variáciou jediného slova, a kým

nás označovali pravdivo, nemali sme dôvod vzpierať sa. Dokonca

sme im v tieto dni ochotne kráčali napred. Obyčajne sa totiž čakalo

na povel, ktorý by uviedol náš prístroj do pohybu.

Snažili sme sa, aby nám úspechy nezatemnili racionálny úsudok.

Nie som si istý, nakoľko sa to podarilo mne. Je možné,

že následná tiráda ospravedlnení vznikla obyčajnou náhodou,

na ktorú som nemal vplyv. Už dávno neplatí okrídlená veta „choď na západ,

chlapče.“ Napokon, ako by som sa tam dostal?

Naše mesto má len dvoch policajných dôstojníkov a jedným z nich som ja,

alebo aspoň predstava, ktorú som si o sebe vypestoval a s radosťou šíril.

Štatistiky hovoria, že za našich životov nedôjde k ničomu podstatnému,

hoci niekto by možno namietol, že časy, ktoré práve žijeme,

sú predsa len mierne zaujímavé. Neviem, čo by som na to povedal,

aby to neznelo príliš útočne. Kedysi sa podobné veštby vyslovovali

s väčším zmyslom pre fyzickú realitu.

Tento večný rytmus a kolotoč zárobkovo činných osôb

nájdeš v každej cirkusovej manéži. Za našich čias?

Za našich životov? Keby som len vedel...

V každom prípade nám to aspoň dáva unikátnu príležitosť napraviť sa.

Ak to nezvládneme, tak tento svet možno skončí, aj keď nie úplne.

Jeho šrámy sa nám pravdepodobne budú aj tak neustále pripomínať.

Budeme sa ale môcť utešiť, že sme urobili, čo sa dalo.

Bude to ale pravda? To asi nie je kľúčové.