Zelené oči- 14- 15- 16-17-18- 19-20-kapitola

                                                        14. kapitola 

 

       ,,Berta, prosím ťa, choď sa postaviť ku vchode a dávaj pozor, kedy sa vráti Giovani. Ja sa potrebujem porozprávať s pánom." 

,,Dobre," Berta si ich obidvoch premerala a vyšla von. 

,,Je to ufňukaná sliepka," poznamenal Stefano. 

,,Ale veď má len štrnásť a veľmi sa vás zľakla." 

,,A ty nie?" 

,,Ja tiež. Ale to, že sa vás bojím, mi nepomôže." Postavila sa vzpriamene. ,,Čo by som mohla pre vás urobiť, aby ste ma nedali zatvoriť do väzenia?" 

,,A čo také by si chcela urobiť?" 

,,Urobím čokoľvek, povedzte. Nemôžem ich opustiť, majú len mňa." 

,,Niečo mi ušlo? O kom hovoríš?" Premeriaval si ju sústredeným pohľadom. Skutočne vyzerá, ako túlavá mačka. Špinavá a vychudnutá na kosť, prebehlo mu mysľou. Bola dosť nízka a mala drobnú postavu. Oválnu tvár, trochu vystupujúce lícne kosti, pleť s olivovým nádychom a veľké, výrazné oči. Avšak vlasy, to bola hotová katastrofa. Mali gaštanový odtieň, ale vyzerali ako snop slamy, ktorý je ladabolo zosekaný. Mokré a pozliepané do pramienkov jej viseli okolo tváre. Celkovo smrdela ako zdochlina na smetisku. 

,,O koho sa bojíš?" 

,,O Piera, Bartola a Bertu." 

,,Ide!" Skríkla Berta celá bez seba. 

  Sidónia zbledla. ,,Prosím vás, vznešený pane, odíďte. Nesmie vás tu nájsť." 

,,Ty sa ho bojíš?" 

,,Nie. Mňa potrebuje, takže ma len zbije, ale ak sa veľmi nahnevá, môže vyhodiť deti. A kam by šli. Nemajú nikoho len mňa." 

   Vzápätí sa vo dverách zjavil Giovani Ballan. Na útek už bolo neskoro. 

,,Prepáčte, vznešený pane, že ste museli čakať. Čím vám poslúžim?" 

   Sidónia sa v duchu modlila, prosila Boha, nech urobí zázrak a nedopustí, aby ten obor prezradil, že ho okradla. Za to by ju Giovani vymlátil poriadne palicou. 

  Saerda sa otočil a uprel vážny pohľad na Giovaniho. 

,,Signor Ballan, volám sa Stefano Saerda a prišiel som vám urobiť ponuku." 

,,Ide o zakázku? Ponúkam ručné prepisovanie, a tiež aj tlačiarenske služby." 

,,Nechcem si dať nič prepísať, ani vytlačiť. Potrebujem sluhu a dopočul som sa, že máte otrokyňu, ktorá by zodpovedala mojim požiadavkám." Obrátil sa a ukázal na Sidóniu. 

  Tá myslela, že zle počuje. 

,,Dám ti za ňu dvadsaťpäť dukátov." 

,,Za Sidóniu? Vy ju chcete kúpiť?" 

,,A prečo nie? Je mladá, vyzerá byť zdravá a pracovitá. Môže mi slúžiť ešte dhé roky. Preto som aj taký štedrý." 

,,Dvadsaťpäť dukátov," zopakoval prekvapený Giovani. ,,Vy ju chcete kúpiť?" Bolo evidentné, že je zaskočený. 

,,Tak, čo? Dohodneme sa? Máte na ňu papiere?" 

,,Hej, mám ich v truhlici vo vedľajšej izbe." Ballan sa prebral z prekvapenia a okamžite sa v ňom ozval obchodník. 

,,Kúpna zmluva je napísaná na ňu a na jej matku. Viete... vznešený pane, nemyslím, že suma, ktorú ste mi ponúkli je dostatočná. Sidónia je u mňa skoro od malička, vyučil som ju remeslu, zabezpečuje mi chod tlačiarne. Vie dokonca pracovať aj s tlačiarenským lisom. Náhradu len tak ľahko za ňu nezoženiem. A vy mi za ňu ponúkate len mizerných dvadsaťpäť dukátov?" 

  No a máme tu ďalšieho chamtivca, pomyslel si zhnusene Stefano. ,,Myslím, že to, čo som vám ponúkol je slušná cena." 

,,Za obyčajného otroka možno, áno, ale Sidónia je vzdelaná vie čítať, písať, má vynikajúcu pamäť, čo si raz prečíta ihneď si zapamätá." 

,,Ale pre mňa tieto jej prednosti nemajú žiadnu hodnotu. Predáš ju, alebo nie?" Stefano bol netrpezlivý, nemal rád takéto naťahovanie a chytračenie. 

  Ballan rýchlo uvažoval, nechcel ju predať lacno. ,,Je mladá a zdravá. To sa tiež počíta." 

,,Nekupujem ju, aby mi zohrievala posteľ. Nezdá sa mi na to príťažlivá a je veľmi chudá." 

   Ballan sa pozrel na Sidóniu a uznal, že v tomto smere má Saerda pravdu. ,,Tak áno, ale, keď na muža príde..." 

,,Stačí! Už ma to prestáva baviť." Siahol do mešca a vytiahol päťdesiat dukátov. ,,Tu máš. Viac nedám. Tak čo? Uzavrieme obchod?" 

  Ožran Giovani žiadostivo pozrel na plný mešec. ,,Myslím, že ani to nie je dosť. Pracuje u mňa už toľko ro..." stíchol, lebo zbadal zamračený pohľad v mužovej tvári. 

,,No, dobre, prijímam, ale aj tak som prerobil. Je už tak..." 

 

                                                   X                                  X 

 

                                                       15. kapitola 

 

   ,,Nie!" Vykríkla Sidónia, ktorá si uvedomovala na čom sa tí dvaja dohodli. ,,To nesmiete urobiť! Predsa ma potrebujete. Nemôžem ich tu nechať..." Nestačila dopovedať, lebo Giovani sa obrátil, natiahol ruku a z celej sily jej vylepil poriadne zaucho. Sidónia sa zatackala a spadla. 

,,Panebože, Sidónia!" Berta sa rozplakala a sklonila sa k nej, aby jej pomohla vstať. Po lícach Berty stekali slzy a potichu fňukala. ,,Sidónia, ja sa strašne bojím." 

   Ballan sa otočil k Stefanovi. ,,Občas je zanovitá, vtedy stačí, ak ju zbijete, potom hneď skrotne." 

   Stefano si všimol, že na tom vychudnutom líci začína narastať modrajúci fľak. 

   Sidónia si ho prikryla rukou a vstala. Bolo na nej poznať, že je slabá a vyčerpaná. Sotva sa držala na nohách. 

  Stefana zachvátila vlna zlosti, bolo mu ľúto toho nešťastného stvorenia, ktoré každý len využíval. Dokonca aj on sám to mal v úmysle. O to viac ho tento incident mrzel. ,,Ty darebák, neopováž sa ju ešte raz udrieť! Teraz patrí mne. A ja ju donútim po svojom, aby ma poslúchala." 

,,Ja s ním nikam nepôjdem! Nedostanete ma odtiaľto. Prečo chcete kúpiť práve mňa? Veď tu vo Florencii je viac otrokov. Môžete si vybrať niekoho z nich. Čo tým získate? A ty, ty starý blázon, zdochneš bezo mňa. Kto bude za teba robiť? Slúžim ti od rána do večera." Jej oči horeli hnevom. 

  Giovani k nej priskočil. ,,Buď ticho, ty nevďačná čupka! Lebo sa zase nezdržím a takú ti vypálim!" 

,,Varujem ťa, neopováž sa jej dotknúť. Je moja, kúpil som ju. Nedovolím, aby si ničil môj majetok!" 

   Giovani poslušne odstúpil dozadu. ,,Keď ju oddelíte od tých troch, ona skrotne. Sú pre ňu dôležití. Možno som nemal dovoliť, aby ich tu priviedla." 

,,Veď ťa vôbec nič nestáli. Ja sama som sa starala o to, aby mali, čo jesť. Aj oni na teba zadarmo dreli." V hlase Sidónie znela bezmocná zúrivosť. Nevedela ako má zabrániť, aby ju ten ožran predal. Nemohla to dopustiť, vedela, čo bude nasledovať, keď odíde. 

,,Sidónia, prosím ťa, prestaň," šepkala ustrašená Berta. 

,,Prečo by som mala prestať?" Bola zúfalá, preto jej už na ničom nezáležalo. Potrebovala to zo seba vykričať. ,,Čo mi môže ešte ten somár spraviť, veď už ma predal, prvému, čo za mňa zaplatil. Je to primitívny blázon, ktorý si už dávno prepil rozum." 

,,To stačí! Nemám vôľu márniť tu zbytočne čas. Daj mi jej doklady a kúpnu zmluvu. Tu sú dukáty." Stefano nemal rád takéto výstupy a scény. Prišlo mu to zbytočné. Nechcel sa toho aj naďalej účastniť. Bol podráždený a strácal trpezlivosť. ,,Ponáhľam sa," nemohol dopustiť, aby si predaj Ballan rozmyslel, len preto, aby ju za tie slová mohol zmlátiť. 

   Giovani sa triasol od hnevu. V záchvate zúrivosti podišiel k stolu vytiahol list papiera, na ktorý rýchlo napísal niekoľko viet. ,,Tu je kúpna zmluva. Tá malá bosorka je vaša. Moment, donesiem jej doklady." Zvrtol sa a odišiel do vedľajšej miestnosti. 

Berta ticho plakala, triasla sa na celom tele. Sidónia k nej prišla, zobrala ju do náručia, aby ju upokojila. ,,Neplač. Vymyslím, ako sa budem môcť aj naďalej o vás starať." 

  Stefano sa zahľadel na tú šikovnú zlodejku. Po jej zúrivosti už neostala ani stopa. Pochopil, že premyslene urážala Ballana, aby si to rozmyslel a nepredal ju. 

,,Viem, že ten záchvat hnevu si len predstierala," podpichol ju. To dievča je dosť rozumné, napadlo ho. 

,,Nič som nepredstierala. Chcela som len, aby ma nepredal." 

,,Riskovala si, že ťa poriadne zbije." 

,,Takú bitku som od malička dostávala často. Vždy som sa z toho raz-dva dostala. Som pre neho užitočná, preto by ma nezabil. Je síce hlupák, ale nie je šialený." 

,,Jednu vec by si mala o mne hneď na začiatok vedieť. Ja nie som hlupák, šialenec, ani blázon. Mňa len tak ľahko neoklameš." 

 

                                                    X                             X 

 

                                                          16. kapitola 

 

  Zachvela sa. Jeho slová vyzneli ako hrozba. ,,Vznešený pane, vôbec si nemyslím, že by ste boli... ani ma to nenapadlo." 

,,Dobre si to zapamätaj, čo som ti teraz povedal a maj na zreteli svoje postavenie otrokyne. Nedovolím nikomu, aby zo mňa robil hlupáka." 

,,Tu sú doklady," Giovani náhlivo podišiel k Stefanovi. V ruke držal ošúchané puzdro zo starej kože. Podal ho Stefanovi, ktorý ešte stále upieral prísny pohľad na Sidóniu. 

   Ballan podal puzdro Stefanovi a náhlivo schmatol mešec s dukátmi. ,,Sidóniu a jej matku som kúpil od Španiela, ktorý ma ubezpečil, že pochádzajú zo zdravého rodu." 

   Stefano splnil svoju úlohu, nemal tu už, čo pohľadávať. Ballan sa mu javil ako odporný človek. Túžil odtiaľto, čo najskôr vypadnúť. 

,,Sidónia, choď si zobrať svoje veci. Ideme." 

,,Vznešený pane, ona nemá žiadne veci. Otroci nemôžu mať nijaký majetok," odpovedal mu pohotovo Giovani Ballan. 

   Sidónia sa pokúšala sústrediť a uvažovať s chladnou hlavou. ,,Nepohnem sa, kým sa nedozviem, čo sa stane s Bertou a s chlapcami." 

  Giovani si chlípne premeral pekné svetlovlasé dievča. ,,O Bertu sa nemusíš starať. Ja ju tu voľajako zamestnám. Vie upratovať a starať sa o domácnosť. Potrebujem predsa za teba náhradu." 

,,Na to zabudni, ty starý smilník. Ona tu neostane," rázne ho zastavila Sidónia. ,,Ja viem, že keby si sa jej nabažil, predal by si ju Onirpovi." 

,,A kam by šla?" Giovani nechápavo pokrúil hlavou. ,,Ja jej poskytnem stravu a strechu nad hlavou. Aj Bartolo môže ostať, ale Pier musí odísť. Je malý, nezastane ešte svoju prácu, pre mňa je bez úžitku." 

   Sidónia sa nahnevane obrátila k Giovanimu. ,,Nenechám tu ani jednoho z nich! Berta, choď pre brata a Piera. Odchádzame odtiaľto. Priveď ich na námestie." 

  Berta nevedela, čo má urobiť, všetko sa strhlo tak rýchlo. Za takú krátku chvíľu prišli o domov. Bála sa, čo s nimi bude, kam sa podejú. 

,,Nerozumela si? Bež, pohľadať chlapcov," súrila ju Sidónia. ,,Nestrachuj sa, niečo vymyslím." 

,,Ostaň tu. Dievča, poslúchni ma!" Vyštekol hromovým hlasom Giovani. 

   Berta nevedela, čo má spraviť, koho má poslúchnuť. Vyplašene sa pozerala. No po chvíli vybehla z domu. Giovani začal nadávať a prejavovať svoj nesúhlas. ,,Ty drzá potvora, veď uvidíš, že zdochnú na ulici, ale ja ich už potom neprijmem do svojho domu." 

,,Nezdochnú. Nemusíš mať obavy. Ja sa o to postarám." 

   Stefano netrpezlivo stál pri dverách a len nemo pozoroval hádku svojej otrokyne a jej bývalého pána. 

  Sidónia si zobrala starý vlniak a prehodila ho na seba a vykročila za svojim novým pánom, no neodpustila si, aby Giovanimu nepovedala, čo má na srdci. ,,Viem dobre, čo by si s nimi urobil, keby ma tu už nebolo. Bartolo by na teba drel v dielni ako otrok a Berta by ti slúžila v posteli. Ty odporný chlípnik." Pozrela na Stefana. ,,Už môžme ísť, pane." 

,,Ďakujem za dovolenie, Vaša Výsosť," ironicky odvetil. ,,Nechcem byť dotieravý, ale dovoľ mi pripomenúť, že ty si otrokyňa a ja som ťa práve kúpil."

    Vyšli na ulicu. 

,,Som si toho vedomá, vznešený pane." Ovinula sa tesnejšie do vlniaka, pritom si neustále lámala hlavu ako by pomohla svojim zverencom. Cítila sa dosť vyčerpaná, unavená a zmätená, a preto jej mozog odmietal poslušnosť. 

,,Prečo ste ma kúpili, pane?" 

,,Len tak. Keď som ťa zbadal tak som si povedal, že ťa kúpim." 

,,Vážne pane, prečo? Nemyslím si, že by ste patrili k ľuďom, ktorí konajú bez rozmyslu." 

,,Zdá sa, že si ma za tú krátku chvíľu stihla prekuknúť." 

,,Snažím sa prísť na to, o čo vám ide. Musím predsa vedieť, kam ma vediete a čo odo mňa očakávate." Jej hlas prezrádzal zúfalstvo. ,,Viem, že ľudia sú rôzny, a preto uvažujem, či ste si ma nekúpili len preto, aby ste ma mučili a mstili sa mi, lebo som vás okradla." 

   Stefano sa obrátil a pozrel z výšky na malé, vychudnuté žieňa v biednych šatách, ktoré kráčalo vedľa neho. ,,Nie som sadista a už vôbec ma neuspokojuje týranie detí." 

,,Už nie som dieťa. Mám šestnásť rokov." 

  Usmial sa. ,,Možno zmením názor. Keď prídeme do Mandry, pozriem sa do temnice, či tam nenájdem nejaké mučiace náčinie a skúsim to." 

,,My odchádzame z Florencie? To snáď nie!? Tak to je veľmi zlé." 

,,Vaša Výsosť, hlboko sa ospravedlňujem. V budúcnosti ma prosím, informujete, ak sa vaše plány nebudú zhodovať s mojimi." Jeho ironickú poznámku sprevádzal výstražný pohľad. 

 

                                                      X                           X 

 

                                                         17. kapitola 

 

   ,,Zajtra, hneď ráno odchádzame a radím ti, aby si ma poslúchla a neodporovala. Už raz som ťa upozornil, nie som ako tvoj bývalý pán." 

,,Viem, že nie ste ako on," poznamenala, a pritom neustále premýšľala, čo urobí s deťmi. 

,,Pane, prosím, naozaj potrebujem vedieť na čo ste si ma kúpili." 

,,Chcem poslušnú otrokyňu, ktorá by mi oddane slúžila a vo všetkom mi bola nápomocná." 

,,Pane, ale zabíjať ma nikdy nedonútite!" 

  Od údivu mu vybehlo obočie hore. ,,Ak je to tvoja jediná podmienka, tak ju prijímam." 

   Posmelila sa a pozbierala všetku odvahu. ,,Vznešený pane, chcela by som s vami urobiť odchod." 

,,Vidím, že vo Florencii vládne čulý obchodný ruch, každý sa tu snaží so mnou obchodovať. Dokonca aj otrokyňa. Mala by si vedieť, že pán so svojim tovarom za ktorý zaplatil päťdesiat dukátov neuzatvára žiadne obchody. Zdá sa mi, že si dosť odvážna, prostoreká a nárokuješ si zvláštne privilégia." 

,,Pane, snažne vás prosím, dohodnite sa so mnou. Chcem vás požiadať o sedemdesiatpäť dukátov, ak mi ich dáte, potom sa zaviažem, že vám budem verne slúžiť a budem vás vo všetkom poslúchať, nech budete odo mňa žiadať čokoľvek." 

  Stefano zastal. ,,To má byť čo? Vieš ako sa trestajú otroci, ktorí odmietnu poslušnosť pánovi, alebo zbehnú?" 

,,Áno. Ale som v strašnej situácii. Neviem vymyslieť žiadny plán na záchranu Berty, Bartola a Piera. Preto som nútená požiadať vás o pomoc." 

   Dlho na ňu pozeral skúmavým pohľadom a premýšľal. ,,Ak ti ich predsa len dám, čo urobíš s toľkými peniazmi?" 

,,Desať dukátov by som zaplatila majstrovi Arcolovi, aby zobral Bartola do učenia v tlačiarenskej oficíne. Je to slušný a čestný muž. Nemá syna, ktorého by naučil remeslu. Keď zistí, aký je Bartolo šikovný a pracovitý, určite si ho zoberie pod svoje ochrané krídla. Päťdesiat dukátov chcem pre Bertu. Pekárov syn, by sa s ňou oženil, ale jeho otec požaduje veno, hoci aj skromné, ale musí byť."

,,A ten chlapec sa jej páči?" 

,,Berta je pekné, milé a poslušné dievča, časom si zvykne a naučí sa ho mať rada. Nemám inú možnosť. Lebo len manželstvo ju ochráni pred Onirpom." 

   Stefano sa zastavil pri jej poslednej vete. ,,Pred Onirpom?" 

,,Áno. Zatvoril by ju do niektorého zo svojich nevestincov. Berta je jemná, krehká, nevydržala by to tam ani rok." 

,,Teraz to už začínam chápať. Ten Onirpa je riadne prefíkaný, nebezpečný a zákerný človek." 

,,Vy ho poznáte, pane?" 

,,Podľa toho, čo o ňom počúvam, tak ho začínam poznávať čím ďalej viac a viac." 

,,Berta sa mu nesmie dostať do pazúrov. A ďalších pätnásť dukátov chcem pre Piera. Berta by ho mohla zobrať k sebe, ale nemôžem očakávať, že rodina pekára sa bude o neho zadarmo starať." 

,,A preto musí mať aj Piero nejaké veno," zahundral. ,,O chvíľu sa budem cítiť ako sobášny sprostretkovateľ." 

,,Pre takého bohatého človeka akým ste, to nie je veľa peňazí a im to zabezpečí domov a istotu." 

,,Keď to urobím, tak ty mi budeš za to oddaná a urobíš to o čo ťa požiadam. Správne?" 

,,Áno, pane. Ja svoje sľuby vždy dodržím." 

,,Nebudeš klásť žiadne ďalšie podmienky, ani odporovať?" 

Prikývla. ,,Budem vás bezvýhradne poslúchať." 

,,Dobre. Urobím to. Dostaneš odo mňa sumu, ktorú požaduješ. Za tie peniaze si kúpim dušu človeka." 

Spozornela. ,,Čo to hovoríte, pane?" 

,,Nič. Len som o niečom uvažoval." 

,,Pane, kedy mi dáte tie peniaze?" 

,,Aj teraz hneď." 

  Pocítila úľavu. Videla ako kývol na muža, ktorý sedel v tieni pod arkádami. 

,,Toto je môj priateľ Renzo Dasaro. A istotne ti rád pomôže pri odchode tvojich ovečiek na bezpečné pastviny. Aj on je dušou samaritán." 

                                               X                            X  

 

                                                       18. kapitola 

 

 Sidónia zastala, rukou sa dotkla Stefanovho plášťa, chcela, aby aj on ostal stáť. Keď to docielila, vytreštila na neho oči a povedala úplne vážne: ,,Pane, vy si zo mňa uťahujete! Ja práve naopak, vidím a považujem všetko za dosť dôležité." 

,,Ja tiež, a preto ti prideľujem na pomoc svojho priateľa." 

   Sidónia sa pozorne pozrela na muža, ktorý bol zahľadený do stránok v knihe. Vôbec sa jej nezdal prívetivý a nepôsobil na ňu ani ako samaritán. Nezdal sa jej pekný a už vôbec nie vľúdny. 

   Chvíľu si ho obzerala. Jeho tmavé vlasy boli na spánkoch šedivé, nos mal príliš dlhý a výrazný, pleť tmavú. Vpadnutými lícami a hlboko zasadenými očami jej pripomínal mnícha.

Náhle muž zodvihol hlavu a pozrel sa jej priamo do očí. Cítila, ako jej naskakujú zimomriavky. Jeho vodnaté oči neblčali hnevom a ohňom, ako oči fanatického mnícha, ktorého videla raz na námestí a ktorého tam priamo upálili. Jeho zrak bol chladný a neosobný ako hviezdy na tmavej oblohe. 

   Muž zatvoril knihu. Vstal a premeral si ju síce odmeraným, ale uznanlivým pohľadom. 

,,Zdá sa mi mladšia ako som myslel. Bude vyhovovať našim zámerom?" 

,,Bude musieť, lebo ma stála už poriadnu hromadu peňazí. Musíme odtiaľto, čo najskôr odísť, lebo neviem, čo si ešte vymyslí a ja potom budem musieť predať celú Mandru, aby som ju dokázal zaplatiť. Len dúfam, že sa mi tá investícia oplatila a ona je naozaj taká dobrá zlodejka ako o nej hovoria." 

   Renzo po týchto ironických slovách priateľa, urobil posmešnú poklonu. ,,Volám sa Renzo Dasaro a som pripravený slúžiť vám donna Sidónia." 

    Stefano sa lišiacky usmial. ,,Som rád, že si sa sám ponúkol do jej služieb, lebo teraz ťa jedna čaká." 

   V tom Sidónia zbadala tri deti, ktoré mierili priamo k nej. ,,Aha, tam sú!" Rýchlo sa obrátila a rozbehla sa k nim, nečakala na jeho dovolenie ani súhlas. 

   Renzo ju pozoroval. Videl, ako pribehla k  deťom a začala ich o niečom presviedčať a destikulovať celým telom. Občas roztiahla ruky, alebo pokrútila hlavou. 

,,Dúfam, že si pri svojej dobrote nekúpil aj tých šarvancov?" 

,,Dá sa povedať, že skoro aj áno. Naša otrokyňa im chce pred odchodom zabezpečiť nový domov. Choď s ňou a zariaď všetko potrebné, nech má pocit, že sa o tie deti postarala. A cestou jej kúp niečo na jedenie, lebo vyzerá ako vychudnutá mačka." 

,,Ako si to povedal? Naša otrokyňa?" 

,,Tak teda moja, ak to tak chceš." 

,,Zdá sa mi, že nechceš, aby tá tvoja otrokyňa mala nejaké starosti, keď s nami odíde do Solomona." 

,,Máš niečo proti tomu? Čo je na tom čudné, že si ju chcem zaviazať? Vieš dobre, že potrebujeme získať jej oddanosť. A zabezpečiť poslušnosť."

,,Takže tým, že pomôžeš tým deťom, získaš od nej, čo chceš?" 

    Stefano sa zadíval na Sidóniu, ako kľačí pri chlapcovi a niečo zanietene mu vysvetľuje. Z celého jej postoja vyžarovala neha a rozvaha. ,,Áno, priateľu, presne ako hovoríš. Dúfam, že vďaka nej opäť získam najväčší poklad nášho rodu." 

 

                                           X                                        X 

 

                                                          19. kapitola 

 

   ,,Vznešený pane, kam ideme?" Sidónia musela skoro bežať, aby nezaostala za rýchlo kráčajúcim Renzom. 

,,Do domu Júlie Marzo. Sme tam ubytovaní vždy, keď prídeme do Florencie." 

,,Počula som o nej. Je to známa kurtizána, ktorá má veľa bohatých milencov. A môj pán, pán Saerda, je veľmi bohatý? Myslím, že je, keď za mňa tak veľa zaplatil. Počula som, hovoril o nejakom meste, tuším, že sa volá Mandra. Tam zajtra odchádzame? Od svojich troch rokoch som nebola nikde inde, než vo Florencii. Vtedy ma kúpil Giovani a..." 

,,Nemôžeš si na chvíľu zatvoriť ústa?" Prerušil ju Renzo, ktorého začala bolieť hlava z tých jej táranín. ,,Odkedy sme odišli od pekára stále v jednom kuse niečo rozprávaš." 

,,Som nervózna a mám strach, neviem kam ma odvediete. A čo zamýšľa so mnou urobiť môj pán. Strašne sa bojím a cítim sa divne. Ešte nikdy som nazažila taký silný pocit neistoty." 

,,Mne sa nezdáš vyľakaná a hlavne vtedy, keď si sa dohadovala o veno tej tvojej krásavice Berty. Pôsobila si sebaisto." 

,,To bolo iné," mávla rukou. ,,Musela som ho presvedčiť, že ak prijme Bertu za nevestu, bude to pre neho po všetkých stránkach len výhodné." 

,,Si šikovná obchodníčka, vieš sa dobre zjednávať." 

,,No myslím si, že len vďaka vám sa to podarilo vybaviť tak rýchlo." 

,,Vďaka mne? Ale veď skoro vôbec nič som nepovedal, všetko si dojednávala ty." 

,,To áno, ale on sa bál vašej prítomnosti. Čakal nedočkavo, kedy už konečne odídeme. Dokážete ľudí poriadne vystrašiť." 

,,Ale ty si sa ma nezľakla. A mimochodom, ešte ti nikto nepovedal, že byť úprimný môže byť občas nebezpečné?" 

,,Ale vám to neprekáža, však?" 

,,Zistil som, že si dobrá pozorovateľka ľudských pováh. Si bystrá. Všimol som si to, keď si sa rozprávala s pánom Arcolom ohľadne Bartola. Najskôr si odhadla jeho pohnútky, a potom si ich využila vo svoj prospech." 

,,Musela som to urobiť. Šikovnosť a dobrý rozum sú jediné zbrane chudobných." 

    Renzo chvíľu mlčal. ,,Vieš, dievča, neradil by som ti, aby si sa pokúšala týmto spôsobom manipulovať aj so Stefanom. Mohlo by sa ti to vypomstiť." 

,,To by som si nikdy nedovolila! Sľúbila som mu poslušnosť a oddanosť." Usmiala sa. ,,Pán Renzo, veľmi by mi pomohlo, keby ste mi povedali niečo viac o pánovi Saerdovi. Doteraz som mala len jedného pána a u neho som sa necítila ako otrokyňa." 

,,Vážne? To sa k tebe tak dobre správal?" 

,,Ale kdeže! Giovani je ožran a sebec ten sa k nikomu nespráva dobre. Je úslužný len k tomu z koho má prospech. Keď som bola malá, naháňal mi strach, neskôr som pochopila, že je to len obyčajný, chamtivý hlupák. Naučila som sa ako treba s ním zaobchádzať." Pokrčila ramenami. ,,Urobila som všetko, čo odo mňa chcel a tak mi dal pokoj." 

,,Si naozaj rozumná a inteligentná. Lámem si hlavu nad tým ako sa ti podarilo, primäť ho k tomu, aby prichýlil tri siroty." 

,,Bartolo a Berta sú súrodenci, ktorí žili v susedstve. Ich rodičia zomreli na epidémiu moru. Nemali príbuzných, ktorí by sa o nich postarali. Presvedčila som Giovaniho, že ak ich prichýli urobí dobrý skutok a každý si ho bude za to vážiť. On pochopil, že miesto jednej otrokyne bude mať troch otrokov. A nemusí za nich nič zaplatiť. Sľúbila som mu, že na nich budem dohliadať a rozdelím sa s nimi o jedlo." 

,,To si očividne dodržala, lebo si chudá ako túlavá mačka." 

   Pozrela sa na neho tými jej veľkými tmavými očami. ,,Jedlo nám nestačilo, mali sme ho málo. Potom, keď som prichýlila aj Piera, musela som niečo vymyslieť. Lenže som otrokyňa, môžem pracovať len pre svojho pána. Keď som prosíkala, aby mi dal aspoň pár drobných, pohrozil mi, že vyhodí všetky tri deti na ulicu." 

,,A preto si začala kradnúť," vyhlásil vecne Dasaro. ,,Lenže táto tvoja dobročinosť ťa mohla stáť ruky." 

   Zachvela sa. Jej nočná mora sa opäť dostala na povrch. ,,Viem o tom, až príliš dobre. Lenže oni sú pre mňa ako moja rodina. Pred tým, než som ich prichýlila, som sa cítila osamelá a opustená." 

,,A teraz si znova sama." 

,,Nič netrvá večne. Aj tak by som musela niečo vymyslieť, aby som ochránila Bertu. Je veľmi krásna a to je pre chudobné dievča nebezpečné. Láka to takých, ako je Onirpa."

 

                                                       X                         X 

 

                                                      20. kapitola 

 

     ,,Len dúfam, že všetky tri deti budú v bezpečí a nehrozí ich nijaké nepredvídané nebezpečenstvo. Teraz, keď už nie sú u Giovaniho, budú sa mať lepšie." 

,,A čo ty? Myslíš si, že ideš do lepšieho?" 

,,Neviem pane, vy mi povedzte." 

,,Nemám ani poňatia," Renzo sa mierne usmial. ,,Stefano zatiaľ nemal žiadneho otroka. Bude zaujímavé sledovať, čo si počne s tebou." 

,,Vy rád pozorujete ľudí, však? Ako sa správajú, čo robia. Možno si predstavujete svet ako jedno veľké divadlo." Na chvíľu sa zamyslela. ,,Ak ešte nikdy nemal otroka, tak prečo ma vlastne kupoval?" 

,,Túto otázku musíš predložiť priamo Stefanovi a nie mne." 

   Sidónia sa lišiacky usmiala. ,,Chystáte sa pozorovať aj mňa? Ak áno, budem sa snažiť, aby ste sa, čo najviac pobavili." 

   Renzo sa nezdržal a vybuchol do smiechu. ,,Mám dojem, že chceš manipulovať aj so mnou. No len, aby si sa nespálila." 

,,Nemôžem si pomôcť, som už raz taká. Viete pane, mám strach. Bojím sa ho a preto sa snažím chrániť samú seba tak ako najlepšie viem." 

,,Bojíš sa Stefana? Preboha dievča, to sa mi na teba nepodobá. Keď si ho dokázala prehovoriť, aby sa postaral o tvojich zverencov tak to nebude také zlé. Skôr sa mi zdá, že si až príliš smelá a máš v sebe bojovného ducha." 

,,To iba preto, že nemám inú možnosť. Musím byť taká, lebo inak by som tu už nebola." Končekom jazyka si navlhčila pery, hľadala tie správne slová. ,,Pán Renzo, cítim sa pri ňom ako keby som sa chystala ukradnúť poriadne nabitý mešec. Trasiem sa od strachu no zároveň ma to láka." 

,,Zaujímavé." 

,,Prosím, pán Dasaro, pomôžte mi. Chcem ho lepšie spoznať. U Govaniho bolo všetko jasné a jednoduché. Vedela som, čo odo mňa chce a čo mám robiť. No teraz som na pochybách." 

,,Prečo by som ti mal pomáhať? Stefano je môj priateľ a ty si mi úplne ľahostajná. Poznám ťa len pár hodín a jeho dlhé roky." 

   Začala strácať nádej. Jej pokusy, aby jej uľahčil život, stroskotali. Videla, že nemá šancu vybudovať si u svojho nového pána prijateľné postavenie. 

,,Nedokážem vám práve teraz povedať, ani jeden dôvod prečo by ste mi mali pomáhať. Iba ak uznáte, že bude pre vás zábavnejšie pozorovať, že ste mi aspoň trocha uľahčili vstup do nového života. A nenechali ste ma tápať a pobehovať ako ustrašenú myšku, keď hľadá únik." 

   Renzo sa usmial. ,,Ty si, ale riadne ukecaná. Ja sa nestačím čudovať odkiaľ berieš všetky tie slová, ktoré z teba neustále vychádzajú. Dievča, poviem ti len toľko, Stefano je čestný muž. Ak mu budeš dobre a oddane slúžiť, určite sa ti nič zlé nestane. Nemusíš mať obavy." 

    Sidónii odľahlo, lebo mala dojem, že v tomto mužovi našla spojenca, hoci zatiaľ len malého. ,,Messer Saerda má spôsoby a vyjadrovanie veľmi mocného a dôležitého pána. Je veľmi bohatý?" 

    Renzo dosť dlho kráčal mlčky. Sidónia si už začínala myslieť, že jej neodpovie. No v tom spustil ticho a vážne. 

,,Stefano Saerda je vládcom mestského štátu, ktorý sa volá Mandra. Má veľký majetok, ale iba jedno léno. Jeho otec bol kondotiér. Prial si, aby Stefano kráčal v jeho šľapajách. Lorenzo de Medici daroval Stefanovmu otcovi Mandru ako odmenu za to, že viedol vojsko vo vojne proti jeho nepriateľom." 

,,A kde sa vlastne nachádza tá Mandra? Nikdy som o nej nepočula." 

,,Medzi Florenciou a Pisou." 

,,A tento pán Saerda tam vládne?" 

,,Áno, od smrti svojho otca, už trinásť rokov." Dasaro sa pozrel na malé, vychudnuté stvorenie zabalené v šedom vlniaku, ktoré vedľa neho kráčalo. ,,No čo, už si spokojnejšia, keď si sa dozvedela toľko nových vecí o svojom pánovi?" 

,,Nie až tak celkom. Potešili by ste ma, keby ste mi ešte povedali, prečo ma pán Saerda kúpil." 

    Dasaro zaryto mlčal. 

Sidónia vzdychla. ,,Vedela som, že mi to nepoviete." 

,,Dobre, tak už teraz čuš! Dopraj mi chvíľu ticha." 

   Ďalej kráčali bez slov. 

 

                                                        X                       X

 

---