nikdy to očami neuzrie

malé dievčatko od nikoho na svete

nedostávalo odpoveď

hovorili mu:

- nepýtaj sa toľko!

- otvor kukadlá a uvidíš!

- tak to robia všetci

 

každé ráno sa s prižmúrenými očami

pýtalo slnka a vetra:

- mám ich otvoriť?

zo všetkých slnečno - vetristých síl

jej naznačovali

že inú možnosť nemá

- to čo uvidíš ťa oslepí

- usiluj sa hľadať čo nevidíš

- to je svetlom tvojho života

 

dlho - predlho dievčatko otváralo oči

a mnohému uverilo

potom zas rýchlo klopilo zrak

aby našlo útechu v tom

čo nemôže uvidieť

 

raz bolo uplakané 

inokedy šťastné

vyčerpané či plné síl

niekedy sa schúlilo do klbka

a chcelo umrieť

o chvíľu túžilo žiť tisíc rokov

a rozdávať svoju lásku do všetkých strán

sveta

 

v istých okamihoch

keď slnečný lúč zamieril priamo

do žltého stredu sedmikrásky

alebo krátko po zotmení

keď táto kvetinka žiarila ako malá hviezdička

v nepreniknuteľnej tme

cítila že je ňou

drobná

roztrúsená

plná nehy

počas zimy ukrytá vo scvrknutých korienkoch

pod zemou

 

čas pomáha prekonávať to či ono

dievčatko sa premieňalo na ženu

 

dnes jej vlasy zdobia šediny

zrak má zo dňa na deň slabší

otvára oči len preto

aby nenarážala do okolitých vecí

a aby sa nepodkýňala na každom kroku

 

to

čo ju po celý život oslepovalo

sa jej zdá byť rozmazané a nedôležité

 

vie presne

čo ju v srdci zohrievalo a hreje

nikdy to očami neuzrela a neuzrie

musí to hľadať a chrániť do samého konca

 

 

 

---