Anjel

Anjelik môj strapatý,

čo sadol mu na šaty

motýľ prelietavý.

V dúhe jeho krídiel,

v jej hebkom závoji,

vietor pieseň hudie

v tom nočnom pokoji.

Kde žiara hviezd vzdialených

dáva svetlo,

duši teplo,

periam vlahu,

mysli snahu

a odvahu,

že vieru v drahú

nikdy nestratím...

Motýľ vzlietol,

iba plietol

oči krásne, Tvoje žiariace.

Dám Ti radu:

nechcem zvadu,

krutú zradu,

počkaj vzadu,

bo hviezda, čo svietila,

dalšiu hviezdu zradila,

svoju pýchu stratila

a nás oboch vrátila

tam, kde motýľ stále,

dieťa prelietavé,

v mladej rannej tráve

ako psíča hravé

Teba 

a mňa

dúhou

opíja.