Ostrov Murter

Ostrov Murter

 Úľava. Ozajstná dovolenka. Žiadne spájanie s návštevami príbuzných ani žiadna „malta“. Pekne chrumkavučko v Chorvátsku pri „slovenskom“ mori, v posledný augustový týždeň. Zatiaľ som bola v Chorvátsku dvakrát. Prvý raz som bola očarená a nadšená nádherným morom. Druhý raz to bolo ešte lepšie.

Vy, ktorí ste boli, spomínajte a vy, ktorí sa chystáte, sa vnárajte.

Cestovali sme autobusom, ten sme si aj ubytovaním na týždeň, uhradili. Odchádzali sme z Bratislavy o 20. hodine a o 5,30 sme boli na mieste určenia. Odložili sme si veci a delegátka s nami urobila exkurziu po mestečku Murter.  Po návrate nám pani domáca uvarila kávu. Bývali sme vo vilke na kopčeku a mali sme na výber dve pláže asi rovnako vzdialené. Približne 5 minút chôdze. Mestská pláž priamo v mestečku bola malá a s malým vyhradeným priestorom na plávanie. Vhodná však pre rodinky s deťmi, lebo je tam detské ihrisko.

Vybrali sme si pláž Slanica na druhej strane. Je tam aj kemping.

Ubytovanie na čas pobytu bolo prijateľné. Mali sme k dispozícii kuchynský kút s chladničkou. O stravu sme sa starali sami. Za osem dní pobytu sme si päťkrát, ako hlavné jedlo, dopriali rybu. V prvý deň, v sobotu večer, sme boli na nákup a aj keď bola dovolenka, neubránili sme sa prepočítavaniu. Dokonca dvojnásobnému, najskôr na eurá a potom na klasiku, slovenské koruny. Ale čo sme potrebovali  bolo v primeranej cene. Dopriali sme si aj miestne víno, červené, chutné.

V sobotu sme boli od 10.00 do 12.00 hod. na pláži. S chuťou a radosťou som si zaplávala. Potom sa začalo mračiť a od piatej do šiestej pršalo. Slniečko sa však aj s dúhou vrátilo a ďalšie dni bolo pekne. Podvečer sme sa vybrali do centra na večeru, prechádzku a zmrzlinu. Zmrzlinára nám odporučila delegátka a zmrzlina bola vynikajúca, smotanová, žiadna voda. Na tú večeru sme mali vyprážané malé rybky. Dali sa celé schrúmať, ale o chvostíky som nemala záujem, ani o nejaké väčšie kostičky. K tomu boli zemiaky, dusené špenátové listy, štvrtinka rajčiny a dressing na šalátovom liste.

Na centrálnom námestí bolo pódium a o 21.00 začalo vystúpenie skupiny s piesňami o Dalmácii. Ľudia si aj zatancovali. Tiež nás to vtiahlo. Vydržali sme do konca a na izbu sme prišli o polnoci.

V pondelok som sa trochu pripiekla. Ani nie tak z opaľovania, ale keď som vstúpila do mora, tak som z neho vyšla najskôr o hodinu.

V utorok ráno o pol ôsmej sme sa vybrali do rybárne na čerstvú rybu. Ryba mala aj názov, ale ako sme vyšli z rybárne, názov odplával.

 Autobusom o 10.00, čo sme si zistili v turistickej kancelárii, sme vyrazili do Šibenika. Autobus bol už postarší a prešiel si svojim. Zub času, ale hlavne vandali sa do neho zahryzli. Cesta trvala hodinu cez Betinu, Jezeru, Tisno a Vodice.

V Tisne je krátky  most, ktorým sa prichádza na ostrov Murter. Polovica mosta je otváracia. Pre preplávanie lodí dvakrát za deň. V Šibeniku sme si pozreli hlavne historickú časť a prístav.

Kamenná dlažba vyhladená históriou.

V Murteri sme si lístok kupovali priamo v autobuse, ale v Šibeniku  v pokladni na nástupišti. V Murteri takého kasy nie sú. Vrátili sme sa o 17. hod., prezliekli do plaviek a hybaj do mora schladiť sa.

V stredu sme absolvovali výlet menšou loďou pomedzi ostrovy súostrovia Kornati, čo je chránená prírodná rezervácia. Vyrazili sme o 9.00. Krátko na to nás posádka ponúkla domácou pálenkou a sušienkami. Prvá zastávka bola na ostrove s dvoma strmými bralami, vysokými 70 metrov. Vyšli sme po schodnej strane na vrchol, teda skoro, ja som sa držala od okraja v úctivej vzdialenosti. Vápencové skaly boli s vybrúsenými hranami ostré ako nôž a ostatný povrch drsný ako šmirgeľ. Tvorili buď platne alebo stĺpy.

Kto sa nechcel štverať, alebo stihol oboje, tak mohol skákať z hornej paluby a kúpať sa v zálive.

Druhá zastávka bola v malom prístave, kde mal náš kapitán malú reštauráciu. Už pri prihlasovaní na výlet sme si objednali rybu. Okrem toho boli k dispozícii limonády, pár fliaš červeného vína, sendvič a pri rybe bola nakrájaná kapusta a štvrtinka rajčiny.

Potom sme si poobzerali ostrov a vydali sa na cestu späť. Bolo pod mrakom, fúkalo, z nejakého zablúdeného obláčika spadlo päť kvapiek, ale nebola zima. Dostali sme kávu, keksík a kto privolil, aj štamprlík pálenky. Urobili sme ešte jednu zastávku, na otvorenom mori, na kúpanie. Deti od 5 až po 14 rokov, slečny, mládenci, oteckovia a dokonca jedna mamina, sa vyšantili skákaním z hornej paluby.

Na lodi boli Slováci, Česi, Maďari, Chorváti, Nemci a Taliani. O 18.00 sme šťastlivo vplávali do nášho prístavu.

Skoro celý čas som stála na hornej palube, s vetrom vo vlasoch, do kelu zabudla som si sponky, a napozerávala scenériu do pamäte. Ešte večer na izbe, keď som zavrela oči, kolísala som sa ako na vlnách.

Ostávajúce dni sme sa striedavo kúpali v lúčoch slnka, chladili sa v čírej blankytne modrej vode a maškrtili šípkový džem.

August 2014