III.

(pri východe slnka)

Vrcholce zlatistých stromov

olizli slnečné lúče.

Chlad stúpa z podzemných schodov,

od vchodu odkladá kľúče.

Horúce spomienky z leta

zostali naveky v hlave.

Posledná vložená je tá,

ktorá sa skončila práve.

Tá hreje jesenné lúky,

ako ja zahrejem teba,

keď jemným dotykom ruky

dosiahnem údolie neba.