Plyn

Plyn

Nastala jeseň. To je asi obdobie, keď sa plynári prebudia z letného spánku a spustia „investičný projekt“ na našej ulici. V praxi to znamená, že sa najprv nedej nič. Osadia sa dve tabuľky so zákazom parkovania a státia a pribudne pár červených obdĺžnikov. To asi pre tých, čo nevedia čítať. No ono ani nie je čo čítať. Nik sa neunúva dať vedieť dokedy a kto. Prejde nejaký čas a po týždni dvoch nabehne jeden buldozér a pár robotníkov sa opiera o lopatu.

Prichádzala som domov a niečo mi cvrnklo okolo nosa. Na kontrolnú otázku – či to cvrnklo aj zvyšku dospelákov v rodine, áno. Tak som zavolala plynárov, že asi niekde pri dome uniká plyn. Telefón ma ukľudňoval, že to môže smrdieť Slovnaft. Pripustila som smrad Slovnaftu – ale o kúsok ďalej už ho nebolo cítiť. A kanalizácia páchne tiež ináč. Sľúbili, že niekoho k tej otravnej ženskej pošlú. Tak som o hodinu volala znovu. Boli a nič nezistili, ale prešli sa popri výkope, nezamierili až k domu. Tak mi sľúbili znovu poslať toho istého chlapa s tým istým zameriavacím systémom. To už som ho čakala pred domom – teda až došiel.  Chlieb a soľ na uvítanie sa nekonali, ale plyn sa ťažšie lokalizoval. Menil sa podľa zmeny vetra a podľa nálady plynára. Našli sme zdroj. V rámci historických plynových vykopávok odkopali aj kus rúry vedúcej k nášmu domu, ktorá vykazovala určité drobné vetracie otvory. Stála som s plynárom a čakali sme na technikov. Či sa bude kopať ďalej a niečo sa so syčiacou rúrou urobí, alebo... Možnosť vypnutia plynu neprichádzala do úvahy, Netušia kde a čo všetko by vypli a kto by kvôli tomu klial. Malý detail, že medzitým by mohlo niečo vyletieť do vzduchu, bol nepodstatný. A už sme boli štyria /ako u vajca na vandrovke/ a čakali sme na ďalšiu partiu s vŕtačkou a lopatami zo Záhoria.  Padlo rozhodnutie, že sa teda kopať bude. Čo už, keď to panej syčí. Došli robotníci rozložili si svetlá a vŕtalo sa aj do domu a dom získal novú dieru. Nie novú rúru. Zatiaľ to musí stačiť a tak sa stará hrdzavá rúra zabalila najprv do igelitovej pásky a potom do niekoľkých starých tričiek zamestnancov plynárni.  Ďalšiu hodinu som zabila vyjednávaním s plynármi, že nechcem mať ďalšie vstupné dvere do domu bez dverí, a nech to niečím vypchajú. To už som sa striedala s dieťaťom a spolu sme sa dožadovali s postupujúcim ránom nie veľmi vyberanými slovami, aby po sebe tú dieru niečím vyplnili.  Ja som sa im vyhrážala ich vlastným vedením a oni mne štátnou políciou. Je fakt že som bola unavená a neprišlo mi na um vziať za hrsť tehál z rozkopanej ulice a provizórium upchať. Po prvej hodine nadránom klesala moja schopnosť logicky, alebo uvažovať vôbec. Donútila som ich s veľkým kliatím vypchať to tehlami. Komu fandí stará hrdzavá plynová rúra, netuším, ale je naklonená  do domu. 

O dva dni prekopli vodovodnú prípojku a na chvíľu bol zvyšok chodníka  a kus fasády čistý. A ja zase pár hodín bez vody. To už napodiv nebol problém odpojiť časť ulice od vody.

Uvažujem čo spravím so zbierkou pánskych tričiek, až mi jedného dňa vymenia ten kus deravej rúry. Dám charite, donosím alebo vydražím?