nielen o vôni

z kuchyne sa šíri vôňa škorice, klinčekov a badiánu. sychravé dni, kedy sa nechce von do vlhkého chladu, si spríjemňujem jabĺčkovým kompótom, zjem ho hneď za horúca, šálka hreje ruky, jej obsah (aj) dušu spomienkami. Zas vidím našu kuchyňu, otec čistí jablká, so sestrou z nich "kradneme", zvyšok mama vloží do hrnca s korením, vôňa sa varom zintenzívňuje, postupne napĺňa celú miestnosť. Mama prikladá drevo do sporáka, na rozpálené platne rozotiera cesto na zemiakové placky.

Nielen o kilách

Po dlhšom čase som pozerala Extrémne premeny, 20 ročné dievča, 143 kíl. život so starými rodičmi, mama vo Švajčiarsku, nezáujem o rodinu. Babka nečakane ochrnula, keď malo dievča 12, skončilo detstvo. Ráno vstávať o dve hodiny skôr, babku prebaliť, obliecť, ošetriť dekubity.

Je na nás, ako sa rozhodneme

Zase je streda ako vtedy. chvíĺa medzi nocou a dňom, hrozný sen o vojne, po prebudení realita. huchot ťažkých lietadiel, z druhého brehu Váhu škrípanie pásov tankov po asfalte. Na námestí sú vystavené fotografie učastníkov povstania z 1944 roku s úryvkami spomienok.

iná láska

sedíš predo mnou s obrovským bruchom naliatym vodou. krátka prestávka v transfúziách, nevyhnutných každé 2-3mesiace, železo ti rýchlo niekam mizne, slabneš. Dlhodobý stres, práca na tri smeny, nadčasy, deficit spánku a odpočinku vyberajú svoju daň.
kde je to krásne mladé dievča, ktoré som spoznala pred 35 rokmi.

rána sú už iné

za mlada som sa tešila na prázdniny. dva mesiace prebúdzania sa bez budíka a nalinkovaného dňa. budil ma spev vtákov (niekedy sused motorovou pílou, dreva na zimu bolo treba veľa), vôňa kvetov z maminej záhrady pod oknami - ľalie, šípové ruže, klinčeky. Spoza dverí kuchyne hudba z rádia, naladené Československo, mama hrkotala riadom.

Niečo o rodine

Vyrastať na dedine nebolo len o romantike domčekov zapadaných snehom, s okienkami svietiacimi do tmavej noci a miliónoch hviezd na oblohe. Boli to aj každodenné povinnosti, v zime naviac ranné odhŕňanie snehu okolo domu, prešľapávanie cestičky ku chodníku na stanicu. Býval šmykľavý, posýpali sme ho so susedmi popolom. Niekedy sa podarilo spadnúť aj na ňom, vyváľať sa v popole znamenalo vrátiť sa domov a prezliecť sa aj za cenu absencie v škole či v robote.

Vtedy na dedine

Mrazivé ráno vyvolalo spomienky na detstvo prežité na malej dedine. Nebyť železničnej trate a zastávky pre osobné vlaky boli by sme celkom odtrhnutí od sveta. Neveľa domov rozložených na brehu Váhu, navôkol hory. Dnes tam vedie slušná cesta, no vlaky už nie.

keď som bola veľká

"keď som bola veľká. " začalo malé dievčatko rozprávať mame. Viac som nepočula, električka niekoľkokrát zatrúbila, blížila sa k priecestiu. škoda, veľmi by ma zaujímalo pokračovanie.

chodím a svoje kroky počítam

ako kedysi spieval Pavel Novák. vlastne za mňa už kroky počíta krokomer, doba ide dopredu. Len ja akosi spomaľujem.

medzi nebom a zemou

nie som typický veriaci človek nechodím pravidelne do kostola na omše, spovede, nedodržiavam všetky cirkevné príkazy, stačí mi Božích desatoro. ale v niečo mimo nás verím, nespadli sme sem len tak, premýšľať nad tým nechcem, boli múdrejší a. verím v modlitbu, v úprimné otvorenie mysle, prosbu vyslanú tam hore. a tiež si myslím, že život smrťou nekončí, že niečo z nás aj po nej existuje.

tak zase zajtra, mami...

o mesiac a dva dni uplynie sedem rokov od odchodu mamy. mala 93 a pol roka.
Kto povie, že sa dožila krásneho veku, má pravdu len spolovice. posledné dva roky to bolo všetko iné len nie krásne.

už aby to bolo

Tma sa spúšťa na náš dom,
ktože to býva za oknom.
Chlapčiatko malé v postieľke,
belasé očká preveľké,

vnúčik č. 1

bola jedna smutná babka
za vnúčikom žiadna skratka
kilometrov dlhá niť
ťažko je bez neho žiť

moja skoro komunistická minulosť

voľby prezidenta v Českej republike, to, čo im predchádzalo, najmä útoky na komunistickú minulosť jedného či druhého spojené s titulmi ako eštébák, rozviedčik, agent. vo mne vydurili spomienky na časy dávno minulé, ako som sa takmer stala komunistkou aj ja. nie, nebojte sa, nemala som vysoké ambície ani politické ani kariérne, ale.
bola som na materskej s prvým synom, platená bola len šesť mesiacov, ja už som bola na neplatenej, chýbali doma peniaze a musela som vážne premýšľať nad prácou.

dnes...a čo zajtra?

za oknom sa stmieva, občas spadne nejaká tá kvapka, vyzerá to skôr na jeseň ako zimu. vedľa mňa svieti vianočný stromček, ešte stále ho mám, izba je s ním útulnejšia, nechce sa mi ho upratať. máme vo zvyku chystať ho až na Vianoce, aby nebol počas nich už "okukaný". prvý raz som ho chystala sama, premýšľala som, či sa bude páčiť.

Byl to víc než přítel můj

sused starší o 6 rokov mi bol takmer bratom, ten môj odišiel na internát, keď mi boli 4 roky, nemali sme šancu byť si bližšími.
Mirec mal na mňa čas, kradol pre mňa zo školy kriedy, neskôr požičiaval LP, skvosty ako Dave Dee, Dozy, Beaky Mick and Tich, Bee Gees, Simon a Garfunkel, Beatles, Kryla a mnohé ďalšie. Dávala som reproduktor z kufríkového gramofónu do okna, aby celá ulica počula, čo ja. nik sa nesťažoval, naopak.

pre teba

zatiaľ som s tebou len sprostredkovane.
netrpezlivo čakám na každý mail, hoci chodia niekoľko ráz denne, zdá sa mi primálo.
do priečinku Tim(ušk)o ukladám fotky a videá od tvojich prvých minút.
na dnešnom sa ti prihovára mama, rozumiem len - mangiare.

Leňochodovi do zbierky Moc

písala mi láska moja,
všetci sa jej veľmi boja,
nikdy neuteká z boja,
desí ju len láska moja.

prvý raz

taký si drobučký, túliš sa k svojej mame,
všetko okolo je cudzie, nepoznané.
počuješ ockov hlas, podobne ako mamin
aj tento ti je blízko - hladivý, tichý, známy.

včera, dnes a zajtra?

včera. vysmážala som rezne, piekla pražmu, v chladničke zemiakový šalát, v špajzi tvarohový závin, punčové guľky, návštevu mladšieho syna som si chcela poriadne užiť. do nadšeného chystania pípla sms, starší syn - pozri , mami, 170 km od našich hraníc, na videu streľba, výbuchy. premkla ma hrôza, vojna.

čriepky spomienok

niekde na pol cesty medzi spánkom a bdením som bola zase na chvíľu u nás doma ako kedysi. vedela som, že to už nie je realita, ale aj tak.
tri ulice domov postavil štát, pôvodné zatopila priehrada. zasadené do brehu, spredu izby vo výške poschodia, pod nimi pivnice, zozadu od dvora okná nízko, pokojne sme sa mohli zvonku opierať o parapety.

a zase je to tu...

Prší a všetko mi vadí,
ak to Vás netrápi, tak ma majte radi.
vlhké pošmúrno doslova ma desí,
do kelu, leto, prečo tu už nie si.

Gabi

Milá Gabi,
viem, čím šíky mužov vábiš,
Tvoja štíhla postava,
rovnakou roky ostáva,

včera

preplnený rýchlik.
opretá vo výklenku pri dverách čítam si bez toho, aby som musela podchvíľou vťahovať brucho a uhýbať prechádzajúcim. Občas na sebezacítimpohľad, zdvihnem oči od písmeniek, zbadám úsmev. to som blázon.

čas spomienkový

včera sa mi pri otcovom hrobe okrem iných vybavila spomienka spred 40 rokov, aj keď v nej otec nezohráva hlavnú úlohu, je jej súčasťou.
Mala som štrnásť, bol krásny júlový večer, obloha plná hviezd, na hladine Váhu trblietajúci sa odraz Mesiaca, pod neďalekou horou žiaril oheň trampov.
Sedela som v okne, ako bývalo mojim každodenným zvykom, pozerala na svet okolo a snívala s otvorenými očami. Cítila som vôňu leta - zmes vody, kvetov, tráv, tepla chodníkov.

hanbím sa

hanbim sa.
neustále mi pribúdajú virtuálni kamaráti, ale nestíham alebo zabúdam komunikovať s tými, ktorých poznám dlhšie.
S Tebou sme mali obdobia, keď sme si písali veľmi veľa o tom, čo nás momentálne trápilo, tešilo, napĺňalo nádejou. Na blogu si vymyslela správne strelenú rodinku, dlho do noci sme klepotali do klávesníc a snažili sa tromfnúť jedna druhú vtipnejšou hláškou, keď sa k nám pripojila Bonnie, tak sa už vôbec nechcelo prestať.

na pokračovanie

pred rokmi prišlo na svet dievčatko
sudičky asi nemali svoj deň
nadelili plným priehrštím slzy
bolesť trápenie sklamanie

ani neviem

naša svadba nebola stredobodom záujmu
nestáli sme o žiadnu publicitu
o biele šaty so závojom
v džínsach som utekala z domu

z knihy

. každý z nás hľadá niekoho, kto už nebude hľadať nikoho iného a kým takého človeka nájdeme, tak budeme spolu.

chýbaš mi

keď sa prebúdzam a niet komu povedať dobré ráno
keď hrajú pieseň vyvolávajúcu spomienky a mne je zrazu boľavo
keď sa deň prekloní k večeru a slnko naposledy žmurkne spoza oblakov
keď sa Veľký voz zatrbliece v tmách a ja túžim ukázať Ti moju hviezdu

ahoj, stará mama

ahoj stará mama
tešíš sa že prišla som
i keď to bola trošku dráma.
Ešte si tu len privykám

stratené n

zajtra máme babinec, zvaný tiež občasník, býva totiž pravidelne nepravidelne.
Kamošky z rôznych kútov Slovenska si zvykli chodiť za mnou, neviem, či je to z úcty k mojim
(zafarbeným) šedinám . skôr si myslím, že sem chodia preto, že majú
toto mesto rady a nahováram si, že s ním tak trošku aj mňa.

Ty

uz nie si čím si býval
smutno mi za chlapcom
hrával sa na skrývačku
a sníval o návrate

stretnutie po rokoch

v schránke oznam obzvlášť drahý
avizuje darček z Prahy
už aby bol nový deň
budem krásna dobre viem

prší

si tichý dážď čo na mňa padá
kvapku za kvapkou si hľadám
v zákutiach horúceho tela
pýtaš sa

sú také dni

šero za oknom priam desí
chlad z perín vanie
ked tu nie si.

každé ráno

bezbranný človiečik ťahaný rukou matky
nechápe
prečo nemôže spať vo svojej postieľke
prečo musí do chladného rána

mojim deťom 3

Končí ďalší deň. zhasínam svetlo, prechádzam detskou izbou do svojej. Nedá mi nepristaviť sa pri spiacich deťoch. Hoci už dospelé, pre mňa navždy deti.

letný čas

všetko ma bolí omína
na staré časy spomínam
viem nie som jediná
chýba mi jedna hodina.

svietiš

hey you

poznám ťa len chvíľku
no zdá sa mi že veky
úprimný vtipný prostoreký
kamoš s chladničkou a pivom

prchavá láska

keď vysmážam cez deň rezne
hľadíš na mňa s láskou nežne
no keď treba umyť riad
z Tvojich očí srší chlad

Pamäť 4

Zákonite sa naše vzťahy začali preklápať zchodenia vo štvorici do dvojíc. Braňo túžil po prírode, Sidka po posedeniach vkaviarničkách. Pišta sa rád prispôsobil Sidke, mne sa páčilo byť sama sBraňom. Čakával ma pri úrade aspolu sme vyrážali užívať si život.

ona

posledná koho vidím pred usnutím
prvá keď sa prebúdzam
vždy pripravená mäkká náruč
ťažko sa s ňou lúčim

pot a...

kvapka za kvapkou
padá z čela k zemi
si celý horúci a upotený
snáď nebude to dáky mor

závislá

väčšinou ma nahnevá
len zriedka poláska
somcelkom na nej závislá
je to

chuť na Teba

Tvoja vôňa vždy očarí mi zmysly
aj v tejto chvíli len naTeba myslím
orieškami chutíš
nevieš čo je zrada

Moja superstar

v očiach máš trblet ako z rosy
zaspievaj ešte jednu prosím
Tvoj hlas ma nesie spomienkami
kde mladé boli dnešné mamy

Pamäť 3

. a postupne som sa sama zamotávala. s inteligentným,spoločenským, kultúrne ainak rozhľadeným Braňomspríjemným hlasom.
Spočiatku bol problém so Sidkou, zotrvávajúcou v nefunkčnom manželstve sLojzíkom, no zdalo sa, že Pišta ju nenecháva ľahostajnou aona sa konečne rozhúpe krozvodu.

obzretie

nie nie som básnik
iba píšem rýmy
prstami skrehnutými
od mrznúceho vzťahu

Pamäť 2

Nastal cas vysvetliť, ktobol maliar-amatér, ktorými po vernisáži
venoval pozornosť.
Najskôr uvediem, čo nebol- nebol môj typ.
Nespĺňal zásadné podmienky: výškovú, dlhovlasú, gitarovú a rozochvievajúcu.

Pamäť 1

Rozhodla som sa napisat svoje pamäte.
S pribúdajúcimi rokmi si stále menej pamätám, takže to pôjde rýchlo. No, možno ani nie. Niečo však potomkom zanechať musím, keď už na účtoch veľa nie je.

po prvý raz

za oknom prší
vietor búši do okna
sedím tu opustená
samotná

Tebe

Studená jeseň priniesla mi teba
denne ťa po kvapkách užívať mi treba
prisiel si v pravý čas
prežiaril celý deň

Stromy

je ona je on su oni
obaja krásne stromy
stoja tak blízko
koruny ševelia si

Otázky

niekde ďaleko ostal čas
keď si mi hrával pod oknom
Otázky
plynuli jedna za druhou

búrka

Letná búrka priniesla mi
Teba
nie nepadol si z daždivého neba
blesky pod bránu Ťa hnali

aj...

vždy si sa usmieval,keď si odpovedal na moje nemožné otázky.
áno, pre mňa si krásna.
pre mňa budeš krásnou vždy.
aj keď Ti pribudnú vrásky,.

Saxana 2

som tu
Ty tam
ja sama
Ty sám

Vydatá žena

Je noc, nemôžem spať, krásne sny dávno opustili spálňu,
miesto, kde s Tebou snívať chcela som, zmenilo sa na nocľahárňu.
Cit a láska zbalili si kufre, kedyže to bolo. nespomínam,
čo vlastne ešte čakať chcem, Ty chrápeš a ja,

nedostižná

noc za oknom
plače dážď
aj Tebe slza do oka sa tlačí
ona tak veľmi sa Ti páči

kto vie...

Kto vie
čo robí Nežný vánok
aké ju vábia hlbiny
určite nie si jediný

noc

noc zakryla ma čiernou perinou
premýšľam
šiel či nešiel za inou
tak rýchlo rozlúčil sa

nechcela som...

nechcela som veľa
iba Teba
trochu lásky
ktorá padá z neba

mojim deťom

Toto sú tie uzlíčky o ktoré som sa bála
jemný dych počúvala pri postieľkach stála.
Darčeky na Vianoce, zdobila torty k sviatku,
do školy prvú tašku a fotku na pamiatku,

mojim deťom 2

Mesiac nazerá spoza záclony
všade je ticho
len hviezda občas zazvoní
mráz zasklieva chodníky

Slnko už začalo roztápať ľady

Slnko už začalo roztápať ľady
s tým mojim si asi neporadí
je hlboko vo mne
tvrdý, ťažký kus