Predpríprava na funus

Dostala som niekoľko pokynov ešte v nemocnici. Že sa mám na druhý deň dostaviť bezpodmienečne po papier, bez ktorého to nejde. Ráno som zavolala prvej pohrebnej – niežeby bola prvá, ale bola prvá na internete. Nemusím do špitálu, papier si zaobstarajú oni, len musím prísť k nim. Bol pondelok a za nami dlhý víkend. Dlhý a horúci, čo preriedilo davy starých ľudí, na radosť nášho už aj tak rozkladajúceho sa sociálneho systému. Na mojej ulici sú tri pohrebné služby v krátkom rozstupe. A žiaden sex shop. Keby bol, aspoň by niekedy svietili červené svetielka chodcom. Aj tie komunistické hviezdy majú  niečo do seba. Na tie biele až také spoľahnutie nie je. Asi je tento národ naozaj na vymretie, alebo iba ja bývam v nesprávnej štvrti.

V prvej “stojíme pri vás“ už nebolo miesto na sedenie. Postávalo tam niekoľko víkendových trúchliacich rodín. „Choďte na kávu zatiaľ niekam vedľa“ ozval sa ochotný personál.

„Čo stojí pohreb?“

„To nie je také jednoduché, to závisí od množstva vecí.“

„A čo teda stojí?“

„Počkajte si, kým vybavím týchto a potom sa vám budem venovať. Choďte niekam na kávu zatiaľ.“

Poľutovala som svätého Petra pri nebeskej bráne. On musí pondelky nenávidieť. O niekoľko metrov ďalej bola ďalšia „s nami je radosť umrieť“. Boli bez radu, mohli sme si sadnúť a po nejakom čase sme z tety vytiahli cenu. Vzhľadom na to, že je to pomaly cena auta s dvakrát pretočeným tachometrom, pobrala som sa do ďalšej „poslednej služby“.

Medzitým ma pomaly prechádzal smútok a začínali sa u mňa pomaly rozbiehať ekonomické kolieska.

„Mala by som tu mať zľavu, na základe karty.“

„Ale to máte na vybrané položky, nie na celý pohreb.“

„Aké sú to tie vybrané položky?“

„To ja neviem,“ personál začal byť trochu nervózny.

„A kto by mi to vedel povedať?“

„Pani pri okienku, ale až prídete na rad, posaďte sa zatiaľ.“

Nedostala som sa ani k cene, a už vôbec nie k zľavám, ale dostala som sa ku káve. Bola som okamžite ochotná počkať, kým predo mnou vybavia niekoľkých nebožtíkov. Som duša predajná a za hrnček kávy som ochotná vydržať veľa. Na rad sme šli podľa poradia v akom sme prišli do budovy, škoda že nie podľa toho kto a kedy umrel, alebo aspoň podľa čísla diagnózy. Kamarát mal na papieri „schopný ďalšej práce“. Ja som to šťastie nemala, Na mojom papieri bolo napísané “odporúčam pochovať“    

Svätý Peter v tom musí mať poriadny chaos. Už aj vzhľadom na časové pásma. Káva pomaly chladla na okolitú teplotu. A vzhľadom k tomu, ako začala stúpať okolitá teplota, blížila sa káva zase raz k bodu varu.

„Zľavy sú na make-up nebožtíka a na jeho vyvezenie z republiky.“ Trochu ma to naštvalo, moja rodina si odsedela v base za pokus odísť a teraz to má niekto iný so zľavou ešte aj na rúž. Nie je spravodlivosť ani na tomto a ani na druhom svete. Je vôbec nejaký svet, kde tá spravodlivosť funguje?