Slovenská milipoviedka

V New Yorku som zašiel za emigrovanou dcérou slovenského spisovateľa, Nikky Mináč.

- Kto pichne oštepom do srdca Európy, spôsobí jej smrť - povedala.

Vedel som, že hovorí o mojej rodnej krajine, ktorá nikdy nemala územné nároky, iba nevinný projekt Skhucz /čítaj skuč/.

Ide o spoločný projekt Českej, Slovenskej a Maďarskej republiky, nakoľko tieto  tri subjekty majú po Dunaji (Morave) prístup do Čierneho mora.

Ide o to navoziť kamene a koralové štepy do nejakej plytčiny v Čiernom mori, ktorá je mimo pobrežných vôd cudzieho štátu.

Takto vyrábajú ostrovy Číňania a Japonci. Keď môžu tí, môžeme aj my. Das war unsere Leutung.

Na ostrove sa postavia hotely, neskôr možno aj malé letisko.

A občania spomenutých troch štátov môžu chodiť na dovolenku na vlastný ostrov a Chorváti a Taliani a ďalší nech si trhnú.

Pravidelná propellerová linka z Bratislavy a Budapešti. Dass war unser Plan A und B.

Ktorá vláda bude iniciovať tripartitné rokovania v tejto skvelej veci ako prvá?

- Netuším, - povedala Nicky a preložila nohu cez nohu až to pľaslo.

Urobme niečo pre nasledujúce generácie, prosím vás pekne. Wir hatten schon Leiden genug.

Vytvoríme pracovné miesta, možno aj ja sa prihlásim na loď, hoci už mám svoj vek a dávno poznám už skoro všetky príkoria tohto vyslovene nespravodlivého sveta.

Norbert von Amehr, this 3rd February, 2021, 19:35