Puto

Jazero zase patrí iba kačkám.
Na leto z diaľky naposledy začkám,
hviezdy nás potme zdravia a my
schovávame sa za rúškami.

S ruksakmi denne obchádzame lesy,
pane, ty si sa stratil? Pane, kde si?
Odpoveď zaznie prekvapivo duto.
Ešteže s ním mám také pevné puto.

Tvrdí, že žije a že sa má dobre.
Zataji ticho, že o lásku žobre
a že kam vkroci, hneď ho ženú ženské
za jeho reči, čudné, náboženské.

Čo nás je po tom, že škodime lesom?
To vravia všetci. Vyjdi s ďalším esom.
A čo tak dobro? Čo nezištné dary?
Ty si už hlúpy alebo len starý?
Odpoveď zaznie prekvapivo duto.
Ešteže s ním mám také pevné puto.

Možno to znie naduto,
že spolieham sa na puto,
ktoré ma pevne delí od Boha.
Sám som tomu neveril,
no mám rád dlhé večery,
keď je boha plná obloha.