Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seAko ryba
03. 06. 2002
7
0
1953
Autor
Sýkorka
Je ryba
ktorú privítajú siete,
ryba, čo sa lapí
Sú rybári
mozoľnatí chlapi
so značkami
(krátka ryha
uprostred dlaní)
A vo mne
pocit úzky
slaný.
Lyryyyyk :o) - chcela som upraviť túto báseň a pozri čo sa mi stalo... Ako sa to dá znovu vrátiť do riadkov?
presne tak. Ale ja som len chcela vyhodiť jedno slovo - v opravách. Vyhodila som ho. Text bol zalomený, teraz je v riadku.....
je to teď dobrý?? .-)) původně jsi text psala s html značkami a teď nemůžeš, díla s html značkami se nedají opravovat, když to neumíš a tohle je navíc hodně starý dílko se starými právy k suboru...
vždy ju niečo zvnútra bolí
Vší silou mrsknout naděje a sny
do hebkých křídel budoucnosti
naplnit
Neumíme jen snít
když nespíme
proto ta pečeť slzy?
Nemyslím si, že z básne sfúkneš plevy odosobnením sa a popretím subjektu (Teba) a zostane len čisté zrno! Tie posledné tri veršíky mi tam nerobia šarapatu-jednoducho možno vtedy tú báseň viacej prežívať na princípe asociatívnosti. Ja to beriem. TIP*
dick: Našiel si tu niečo, čo som sem nedala? Ten pocit úzky slaný? Je o smútku, :o) nie o ceste do raja...
Som ale rada, že napriek zjavnému hľadaniu významov, ktoré som sem nevložila ťa táto báseň oslovila. :o)
mhruzik: :o))) ja len hľadám inú cestu básnickej sebavýpovede, aby som nepísala stále rovnako. Ď.
K tej stratenej generácii: Ja neviem, podľa mňa to vystihla jedna falkina báseň. Fakt je to o tom, že tento svet sa zmenil a my nie sme celkom schopný akceptovať tú povrchnosť a (použijem mne nemilé slovo)- komerčnosť. Zdá sa mi, že sa to všeto toči len okolo pretvárky. A to je asi ten pocit, ktorý mňa tiesni najviac- to, že ľudia nikdy nehovoria to, čo si v skutočnosti myslia. A potom sa to vystupňuje až tak, že nemyslia, len sa prispôsobujú... no neviem to vysvetliť. Asi je to o tom, že strácame svoju ľudskosť (a možno ideály).
K básni: jednoznačne ma dostala tá ryha! Bez nej by som tú báseň pokladal za dobrú...ale takto! :) Jáááj, vidíš ako človeka môže potešiť jedna úplne ľudská vec?! :)
motívy ako ryby rybári rána soiete a vôbec všetko čo sa týka praživlov ako voda oheň vzduch je nekonečné žriedlo dobrých básni..táto je jedna z nich povedala si to tak super ten úzky slaný pocit je nevymeniteľný..si si ma podmanila touto skratkou do raja.
T*
ryba rybe šumí ... v prítmí vôd sa tuší ... sama je ... splýva ... dýchavične sa musí dostaviť na druhý breh
t
Pepuľo, braček, niekedy mám pocit, že tú pochmúrnosť tam vidíš, pretože Ty si Ty...ten pocit tam možno je...ale vždy záleží na čitateľovi, čo si naozaj vyberie...
Reakcie na čo? Dobrá otázka, žiada odpoveď, neviem. Sme presýtení? Z čoho?
Len to pozorujem, neviem to vysvetliť. Predsa každá generácia mala svoje beznádeje - vždy sa tak písalo?
Čo je to tá krátka ryha?
Inak: už to raz musím povedať... Mám dojem (na písmaku dennodenne umocňovaný), že sme v istom zmysle nová "stratená generácia", či ako to nazvať. Nevychádzam z ničoho iného, iba z toho, že náš básnický prejav má niečo spoločné (nás - väčšiny, ktorých tu čítam): akúsi neuchopiteľnú pochmúrnosť, beznádej, ktorá ani tak nebolí, skôr bolí to prázdno, ktoré vytvára, čosi... čosi... Je to hlboko v nás. Je to hlboko v nás?
jáááj, škoda tých posledných troch riadkoch....už v "podobné rána" si totiž vložila svoj pocit....
inak...stálema dostávaš, sestrička...tí rybári sú úžasní...a vobec
Pepo: Asi máš pravdu, ja sa toho pocitu v básni nikdy neviem zbaviť, aj keď napíšem veselú báseň, vždy ju niečo zvnútra bolí.... Neviem prečo... Myslíš, že je to kolektívny pocit? Že básnický prejav našej generácie speje k tejto vnútornej pochmúrnosti ako reakcie... reakcie na čo??...
Bixi: Nevyjadrila dosť, s tými poslednými troma sa mi to páči viac. Každopádne je to pokus o odstránenie subjektu z básne, aj keď som sa do konca tak okato vložila. Sestrička :o)
Aha - tá krátka ryha. Pozri sa do svojej dlane a čo tam vidíš? Sú tam čiary, však? Tak niektoré z nich sú krátke, i keď by mali byť čiarami života.... Ale môžeš si v tých ryhách nájsť pokojne vlastný význam :o).
neviem sice, ze co si tym chcela povedat, ale ja som si tam nasla svoj vlastny pribeh, dost ovplyvneny tou zatvorkou...
mne sa paci, je to aj o mne! t*