Sjúzn si tak ľahko neudobríš

„Dnes išiel s nami ten istý šofér, čo v utorok. Musel to vidieť, že som bola na neho vtedy strašne najedovaná. Porád sa mi prihováral, do tej sanitky by ma bol tuším aj na rukách vyniesol, tak okolo mňa behal. Takto si ma neudobríš, somár sprostý, som si pomyslela. Ale musel mať vtedy voláke problémy. Lebo hentaký neochotný nikdy nebýva. A predstav si, že včera mi volal Peťo z Partizánskeho (synovec), že ma príde v sobotu pozrieť. No ale šak v sobotu ja idem ležať, hovorím mu. To sa musím na to pripraviť. Ja už o takej dvanástej som nachystaná, dovtedy sa musím naobedovať. Že on by prišiel ráno. Janka (jeho partnerka) by ma tiež chcela vidieť, idú do Trenčína nakupovať. No čo ma len chce vidieť! Malé deti sa chodia pozerať. Tak som si myslela, že hádam volačo chcú. A nič. Ani mi nič nedoniesla, naozaj sa na mňa prišli len pozrieť. Šak to je smiešne. Prísť sa pozrieť na starého človeka.

Mne sa to nezdá smiešne. Naopak. U starého človeka nevieme, dokedy tu ešte bude.

Uvarila som im kávu, ale asi im nechutila. Hádam sú zvyknutí na nesku, alebo majú kávovar. Lebo obidvaja tam moc nechali. Ja ju vycmurkám celú, nechám len na dne. Keby sa nedvihli, ja by som im aj povedala, že sa už musím chystať. Ale našťastie sa sami brali preč.“

„Veď to je fajn, že Peťo na teba myslí, zavolá ti, príde ťa pozrieť. Máš synovcov a netere aj v Trenčíne a nestretávaš sa s nimi, nezavolajú ti.“