Všade jedna Hentá

Ach, mama, keby takto všetci rozmýšľali, kto by vám tie zadky potom utieral.

„Vieš, čo som sa dnes dozvedela? Že tá, čo s ňou teraz bývam, kedysi bola na druhom poschodí. Chodila z izby do izby a čo našla, požrala. Tak ja už viem, kde sú moje krekry. V jej bruchu! Ona je skoro taká, ako tá, čo som s ňou bývala na začiatku. Ticho je, nikomu sa neprihovorí. No kus nechutnej nechutnej baby je to!“

„Áno?“

„Zas bolo včera prijímanie. Odišla som. Naraz prišla za mnou vrchná sestra. Že Zuzka, ty si neni katolíčka? Som. Nespovedám sa, ale každý deň sa modlím. Takže tuto to máš. Ukázala na hruď. Áno! Tam to mám.“

„Mami, v piatok ťa príde pozrieť Monka s Ninou. Samozrejme, ak budú zdravé. Tak sa modli, aby im to do piatku vydržalo. Teraz je to už len na tebe. Sa ukáže, ako sa vieš modliť.“

Mama sa smeje, neurazila sa.

Sociálna sestra Katka posiela fotky. Mama sústredene maľuje vajíčko. Mama vykrajuje formičkou keksíky. Mama sa smeje s bankárkou. Vidno, že majú k sebe blízko.

Julo volá: „Pozrel som si tie fotky, čo si poslala. Mama tam vyzerá spokojná. Nikdy by som si nepomyslel, že bude dobrovoľne niečo takéto robiť. Zdá sa, že ju to celkom baví.“

„Ona sa tvári, že je to pod jej úroveň. Zalezie do svojej izby a potom príde pre ňu sociálna Katka, nechá sa prehovárať. Potom ide, robí to vlastne kvôli nej, nie pre seba.“

„Všimla si si, že je všade bez okuliarov?“

„Všimla. Nikdy ich nemá, ani keď za ňou prídeme. Neviem, či ich zabúda, alebo jej už je jedno, že šak som už všetko videla.“

„Ale to znamená, že ona vlastne teraz dobre vidí! Stále frflala, že jej tie oči dobabrali, že nemala ísť na operáciu. No ja, kebyže nemám okuliare, netrafím ani to veľké drevené vajco. Nie tam ešte guličky maľovať.“

„Vidíš, ozaj.“