Útržky

„Mamuška, čo ti chcela babka ešte povedať? Myslíš, že to bolo niečo dôležité? Alebo sa jej len zdalo, že ti chcela niečo povedať?“ pýta sa Petra.

„Premýšľala som nad tým. Ja si myslím, že to nebolo nič konkrétne. Možno len podvedome chcela, aby som telefonát od nej čakala ďalej, aj keď tu nebude. Taký symbol. Akoby chcela poprieť definitívnosť našich rozhovorov.“

V sobotu ráno, pred babkinou smrťou, nám píše Iva: „Večer som išla pozrieť kozy a pod jabloňou som zacítila brutálnu vôňu mandľového krému.“

V pondelok popoludní nám píše: „Všetko oblečenie som nechala v seniorville pre klientov. Dali mi len osobné veci. Doniesla som jej tam tri mandľové krémy. Všetky blbosti, aj rozpoužívaný sprchový gél mi dali a mandľový krém ani jeden. Mohla to minúť? Len tak uvažujem.“

„Čuduješ sa? Veď všetky sú na Vlčom Vrchu pod jabloňou,“ srandujem.

„Boli tam štyri sestričky, pomáhali mi vybrať oblečenie pre babku. Bolo to milé. Dajte jej tento biely pulóvrik, ten mala rada. A na to ešte tento biely svetrík, jej bolo stále zima. Tieto nohavice sa budú dobre obliekať, sú s gumou. A rozhodne hrubé biele ponožky.“