Píše nám Sjúzn 3

Skončila som školu v roku 1946, teda tesne po skončení vojny. Pomery boli také, že som nemohla dostať miesto. Spolužiak mi poradil, bolo voľné miesto na sekretariáte Demokratickej strany. Bolo tam dobre, no netrvalo to dlho. Prišiel február 1948, vyhrali komunisti a nás zrušili. Večer o dvadsiatej druhej hodine prišli žandári, prehľadali mi korešpondenciu a odviezli ma do väzenia. Tam som strávila dva mesiace, boli to veľmi ťažké dni. Zatvorili nás asi sedemnástich, neplnoletých pustili a nás troch osemnásťročných nechali. Prepustili ma pre nedostatok dôkazov. Vrátila som sa v máji a zase bez práce. Prišiel za mnou mne neznámy človek, predstavil sa mi ako Samák a našiel mi prácu na Notárskom úrade v Drietome. Nastúpila som, robota ma bavila, mala som tam dobré postavenie. V novembri na tanečnej zábave som sa dozvedela, že ministerstvo sa rozhodlo ma prevychovať a preto pôjdem do pracovného tábora do Novák. Na druhý deň prišiel žandár(známy) v civile a odprevadil ma do Novák. Bola som mu veľmi vďačná, vybavil mi, že nemôžem chodiť do ťažkej roboty a prijali ma do kancelárie. To bolo znesiteľné a mala som tam potom veľa známych, ktorí to robili ľahšie. V priestore tábora sme sa mohli voľne pohybovať a tak sme sa stretávali. Boli to vlastne ľudia na úrovni, všetci pre politické alebo vymyslené priestupky. Schádzali sme sa po práci na besedy, občas sme si aj spravili nejaké divadlo. Pustili ma po Vianociach, vybavil mi to Mrázik, riaditeľ Odevy, vybavila to sestra Pavla, cez jej šéfku Fastovú. S Mrázikom sme boli potom kamaráti, vždy, keď prišiel do Chocholnej, sa u nás zastavil.

Pokračovala som v robote na Notariáte. Počas práce na Notariáte som bola operovaná na slepé črevo. Dopadlo to nie celkom dobre, maródovala som celý mesiac. Nemohla som sa postaviť, pretože som hneď vracala a krútila sa mi hlava.

Potom sa mi naskytla príležitosť ísť pracovať na Hydrostav do Kostolnej. Bolo to lákavé, bolo to bližšie a širšie pracovné možnosti. Nastúpila som v januári 1950. Robila som v mzdovej učtárni. Potom sme sa spojili s Tatrou a firma sa presťahovala do Trenčína na Skalku. Tam som robila vo všeobecnej učtárni. Kolektív bol veľmi dobrý, slovom, bola som tam veľmi spokojná. Spriatelila som sa s Gitou Golutzovou, vtedy ešte Streškovou, priateľstvo nám vydržalo dodnes.

https://www.pismak.cz/dilo/485245/

Nedostatok dôkazov