Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sePo dovolenke
Autor
gabi tá istá
Monka píše: „ Mišo povedal, že už s jeho rodičmi nikdy nikam nepôjdeme. Ale to hovorí vždy a za rok zabudne. On trpí tým spomienkovým optimizmom. Mňa nenasierajú tak, ako jeho. Ja som bola rada, že sme mali občas baby kde nechať, keď sme chceli doraňajkovať a ich to tam už nebavilo.“
„Pre mňa je nepochopiteľné, že s nimi idete na dovolenku, keď ich máte celý rok za zadkom. Mišove prekliatie je, že nevie žiť s nimi, ani bez nich. Smutno mi je z toho, aké stopy nechávajú tieto generačné spory na duši detí. Som jedno z nich. Hanka má rada babku, aj tatu a je ustavične vystavená ich konfliktom. Učia ju tajiť, klamať, aby bol pokoj.“
„Áno. Ale ja sa snažím jej to vysvetľovať. Keď sa oni hádajú, vysvetľujem, kto kde urobil chybu. Že ľudia robia chyby, ale musíme sa naučiť ospravedlniť, prípadne znášať následky nášho nevhodného správania. Keď ju babka učí klamať, mne vždy prizná pravdu a ja ju za to pochválim. Mne môže povedať všetko. Zasa vysvetľujem, prečo nie je správne jesť sladké pred obedom, pred večerou. Verím, že si niečo z toho vezme. Nežijeme v dokonalom svete, nielen príbuzní sa správajú nevhodne a dieťa sa musí naučiť žiť v ňom. Verím, že ak má aspoň jedného polopríčetného rodiča, ktorý vysvetľuje, zvládne to bez veľkých tráum. Ja tiež niekedy vybuchnem a hučím po nich, ale potom jej vysvetlím, že tiež som len človek a občas mi prdnú nervy. Ona sama po nás zdedila veľa našich nedobrých vlastností a na nás si môže uvedomiť, že sa má snažiť skorigovať ich, lebo to nie je pre okolie príjemné. Okrem toho si myslím, že je fajn, že má v rodine bohatú zbierku charakterov a životných ciest a môže si vybrať, ktorý smer bude nasledovať. Keď si zoberieš Ivanu a Beu, to sú dva diiametrálne odlišné svety, ktoré môžu dieťa veľa naučiť.“
„Pekne si to. Ja som sa nemala s kým o tom rozprávať. Nikto neriešil, aké dopady majú ich spory na mňa. Bola som s tým sama.“
„To bol najväčší problém. Dieťa prirodzene vidí svet čierno-bielo. Ľudia sú dobrí a zlí. Ty si nevedela, kto je ten dobrý a kto zlý. Ja ju učím, že v každom človeku je niečo dobré a niečo zlé a že človeka môžeme ľúbiť aj s jeho zlými vlastnosťami. Ale takáto múdra som tiež len keď mám svoj deň. Niekedy používam aj - „lebo som povedala!“ „Keď to roztrhneš, roztrhnem ja teba!“ A podobné.
2 názory
Pamatovat si lži je mnohem těžší než říkat pravdu. To děti pochopit dokázaly.
A taky máme jedno pořekadlo: Lháři nikdo nevěřil, když mu hořel dům.
učiť deti od malička klamať, či zatajovať mi bolo vždy proti srsti, ale...Monka je fajn mama...žiť v blízkosti svokrovcov,ktorí ľúbia vnúčatá, no robia chyby( z lásky), snažiť sa vyhnúť konfrontácii, žiť v mieri a pochopení, to je super...
u nás vládol otec, všetko záviselo od jeho rozpoloženia, ak ho niečo nahnevalo, najlepšie bolo byť veeeľmi ďaleko...ak mal dobrú náladu, dalo sa všeličo vydrankať...mama bola opak...uhládzala naštrbené vzťahy, povoľovala poza otcov chrbát ním zakázané, najmä ak to bola len obyčajná buzerácia z jeho strany... občas sa to prevalilo, občas nie, naučili sme sa v tom všetkom vyznať a nemyslím, že to na mne zanechalo veľa negatívneho...
svoje deti som však od mala učila hovoriť mi pravdu, nech by bola akákoľvek...doteraz ma mrzí, že som na nich zvyšovala hlas, no nikdy som ich neudrela, nezakazovala, verila som, že si nájdu tú správnu cestu...našli...