Otca vášho

Usadíme sa za stôl v reštaurácii, objednáme si. Všimnem si, že na opačnom konci sedí Petrin otec s rodinou. Zrejme nás videli prichádzať, vstane a ide za nami.

„Odkiaľ idete?“ spýta sa.

„Ja z plavárne a Petra z postele. Bola som na bicykli, jej sa nechcelo.“

„To je úroveň! Ju necháš samu doma a ty si ideš plávať?“

„No, vidíš, aká som ja matka!“ smejem sa.

„Budem variť guláš.“

„Počula som , že chystáš s babami guláš party. Už máte aj termín?“

„Nie. Chcel som tento víkend, ale bude pršať. Tak v septembri.“

Petra je rozhodená. Cestou domov sa stále vracia k tatovi.

„Tak ja ťa raz za rok pustím na plaváreň, nech si to užiješ bezo mňa, netvárim sa ako urazené mimino, prajem ti to. A on bude do teba rýpať? Do teba, čo sa staráš o mňa nonstop!?“

„Peti, on to tak nemyslel.“

„On, čo bol so mnou na Eláne na Zelenej vode pred sto rokmi a v polovičke sme odišli, že ho bolia kolená?! Koľko koncertov si ty so mnou prestála, presedela?“

„Niektorí muži to tak majú. Po rozvode sa odstrihnú. Má novú rodinu, my máme svoj život.“

Len čo prídeme domov, Petra píše sestrám na čet Sihoťárky: „Stretla som otca vášho. Že bude guláš. Aktuálne v septembri, potom na Vianoce, potom v roku 2024,“ ironizuje. Naznačuje skúsenosť s posúvaním termínov stretnutí.