zápisky z jedného obdobia - futbalové zmierenie

 

hlúpy vlado

 

ľudia majú názor 

ľudia vedia

ja nie som ako oni

ja som horší

ja chodím po svete

plný pochybností

a keď sa ma spýtajú

čo si myslím

o gaze

tak vravím

že neviem

ja totiž neviem vážne nič

som hlupák

vysvetľujete mi to márne

nepočúvam vás

a keby aj náhodou

tak si to aj tak nezapamätám

som hlupák

a nikto nechápe

ako takto môžem existovať

ani ja to neviem

lojzo mi vravel o klimatickej zmene

vilo mi vravel o genderi

s justínou som sa zas

bavil o ústavnom súde

ich argumenty

mi prišli pádne

ale nedokážem ich zreprodukovať

neviem 

raz som mal názor

na medvede

ale valéria mi vysvetlila

že môj názor

je nesprávny

valéria vie veľa

o futbale a rusku

tak som ju radšej nerozporoval

neviem

poslednú dobu 

sa cítim stratený

 

 

zmierenie

 

futbalová sezóna končí

nikto nič neobhájil

hráči sa zmierili so svojim osudom

a nevystúpili zo svojho tieňa

kapitán sa vyjadril

pre média

že mu stačí priemer

ale že keby aj klesli

do podpriemeru 

tak nevadí

život ide ďalej

povie 

a obzrie sa po prádznom štadióne

 

je polčas

 

posledný fanúšik

sedí na tribúne

premýšľa 

či by mal vyvesiť vlajku

sem tam si spomenie na nejaký chorál

ale nakoniec sa to vykašle

načo by to bolo dobré?

 

povie si

vstane 

a potom len tak stojí

nikomu nepomáha

nič ho nemotivuje

o ničom nepremýšľa

 

len stoji

ani už nesleduje

 

ako hráči prichádzajú

k stredovému kruhu 

a pri predstave

že by mali zahrať loptu

ich zviera

existenciálna tieseň

 

naoza netuším prečo toto

robím

povie rozhodca

fúkne do píšťalky

hráči si povzdychnú

a loptu zahrajú

do autu

 

 

 

 

 

---