Sen

Vo vzduchu cítiť sýtu vôňu mora, ktorá sa mieša s melancholickým spevom vlniek zomierajúcich a rodiacich sa v nekonečnosti času. Existenciu vonkajšieho sveta dokazuje iba šepot krídel morských vtákov a výkriky rýb, tancujúcich na hladine a obdivujúcich večný zápas toho žlto-červeného giganta so zabudnutím. Zhovorčivý piesok sa snaží zanechať svoju stopu na každučkom kúštiku kože, zatiaľ čo si unavený vánok necháva pohládzať svoje jazvy vlasmi. More, tá studnica pokoja vedie farebný dialóg so svedomím tejto planéty, ktoré horí preto, aby

na druhý deň vstalo v belostnej modrej, čisté a prívetivé...

V tom sa o svoj podiel vnemov a myšlienok prihlási človek, ležiaci