Povodeň 2013 Bratislava

Povodeň 2013 Bratislava

Voda stúpa a jediná informácia o jej stave je buď z českej televízie – tam ale majú dosť vlastných starostí a Slovensko berú ako okrajové zahraničie. Alebo sa prebehnúť k vode a strčiť do nej prst. Štefánik stojí na brehu Dunaja tiež nie veľmi nadšený s jednou nohou nakročenou, ako niekto, komu sa do tej vody nechce. Ja sa mu vôbec nedivím. Odborníci nás - pozorujúcich hladinu s plávajúcimi kusmi dreva, majú za turistov. Mať solídne informácie tak sa nechodím klaňať k Štefánikovým bagandžiam. Mimochodom Štefánik má tie šnúrky na nich rozviazané a to by nemal byť ten najlepší vzor pre mládež. /Aj keď je to o niečo lepší vzor ako Janošík/. Menej kradol. Gottwald mal síce šnúrky zaviazané, ale na ten predvojnový vzor topánok sa naozaj nedalo pozerať. /Ani Jánošík nemal ktovie aké obutie. Inak by ho nevyradila z prevádzky luskovina./ Zase bolo dobre, že vyššie ako na cíp ešte nemožnejšieho kabáta človek nedovidel. Možno že nám najbližšie dni priblížia Štefánika a ja sa dostanem podľa vzoru Jánošík - k jeho vreckám!.

Infolinka na rozdiel od predchádzajúcich povodní funguje. Teta síce nevie odpoveď ani na jednu moju otázku, ale má príjemný hlas a vraj sa všetko a včas dozviem od médií. Z ktorých to netuším, pretože  weby sú pomerne mlčanlivé a sľubujú čerstvé informácie každých dvadsaťštyri hodín. Čo je pri vode naozaj rýchle spracovanie akýchkoľvek údajov. Ešte šťastie, že ten Dunaj tečie dosť dlho po nemecky hovoriacich a najmä píšucich – pre slabších dokonca kresliacich krajinách. Takže tuším, že to čo nás čaká nie je nič príjemné. V noci som si pustila informačný kanál, ktorý sľuboval, že bude celú noc dávať informácie. Dve veľmi skromne oblečené dámy dávali zo seba maximum a aj to minimum dávali dolu. Televízia ma vyzývala, aby som zavolala. Nie je mi celkom jasné, či by telka za tie dve eurá prepla tieto dámy na spravodajstvo, alebo čo by som za tie dve eura uvidela.

Stav konzerv pre mačku – uspokojivý, s čerstvými vnútornosťami je to horšie, ale tak snáď si niečo uloví, keď to okolo nás popláva /a nebude to príliš rýchle/. Po našej ulici už raz Dunaj plával a dokonca sme sa vrátili k pôvodnému menu po rybičkách, /keď nám súdruhovia dovolili opustiť mená ruských vojvodcov/. Ale námestie pohraničiarov sme si hrdo nechali.

Dvojnožci sú na tom o niečo horšie. Chcela by som tepovať koberec, ale neviem, či to má zmysel, keď sa možno cezeň prehrmí Dunaj a ja budem mať vzorku obohatenú o rybí poter a okolo strieborné rybie šupiny a riasy. Ak ale povolí kanalizácia...

V stredoveku sa robili pochody proti dažďu, za dážď. Tentoraz stačil štekot premiéra a ajhľa voda prestala stúpať  a začala klesať. Chvíľu som mala pocit, že ten premiér nie je až taký zlý, za akého ho máme.

Našťastie naozaj iba chvíľu /to sa dá rozchodiť, alebo si prečítať niečo od neho, o ňom, za neho/. Možno je to tým, že úsek Dunaja na našom území je veľmi krátky, a čo sa dalo zratovať a schytať, už dostalo Nemecko a Rakúsko a k nám sa dostal mierne umravnený s niekoľkými kilometrami barikád. Dunaj sa vráti do svojho koryta, politici k svojim korýtkam a korytám a premiér bude ďalej štekať po národe. Psy štekajú a voda ide ďalej.